V Nemecku som sa na jar „nakazil" futbalom. Nedalo sa mu vyhnúť, nech sa človek akokoľvek snažil. Či už som nakupoval minerálku v potravinách, alebo som na pošte posielal pohľadnice, všade ma okamžite zasypali logá turnaja, darčekové predmety a pozvánky. Nemecké osobnosti mi na bilbordoch oznamovali, že ma vítajú, majú ma veľmi radi a sú mojimi priateľmi.

Môj vydavateľ navyše práve uviedol na trh komiksovú knihu, zbierku príbehov o zápasoch, ktoré sa rozhodli gólom až v záverečnej, 90. minúte. Propagácia knižky môj vzťah k futbalu spečatila. Sledoval som tabuľky, naučil som sa mená nemeckých klubov a postupne som začal chápať, aký význam mal tento šport pre dejiny historicky kontroverznej krajiny. Podobne pozorne sa na Slovensku vníma hokej.
Po návrate domov ošiaľ ochabol a opäť zosilnel, až keď sa začali majstrovstvá. Občas si pozriem zápas, pričom ešte vzrušujúcejšie a zábavnejšie ako samotná hra sú neraz výroky televíznych komentátorov. Zaregistroval som jazykové skvosty ako „ešte jedna prehra a už príde katarzia", „vyzerá to na výsledkovú selanku", „strela odzvárala brvno" alebo doterajší vrchol: „Pozor, Kaka ide zozadu!"

Futbal ukazuje aj dejiny módy, životného štýlu, reklamy a, samozrejme, politiky. Keď dnes hrá Nemecko s Poľskom, je to podobne napínavé, ako keď v minulosti zvíťazilo nad Maďarskom alebo keď prehralo so svojím východným susedom - NDR. Škoda, že na seba práve v tomto období na nejakom turnaji nenarazia Srbsko s Chorvátskom alebo USA a Irak.
Osobne by som víťazstvo na majstrovstvách prial niektorému arabskému tímu, a hoci je to prakticky nemožné, ideálny by bol Irán. Obyvateľom fundamentalistického štátu by to ukázalo, že profesionálnym výkonom, kolektívnym nasadením a čestným prístupom sa dá uspieť aj v celkom svetských veciach. Možno by im športový úspech dodal aj občiansku odvahu a minimálne by ženám dovolili sledovať finále.

Najlepší útočník Japonska je Brazílčan. Za Nemecko hrajú dvaja Poliaci. Francúzskemu tímu dominujú černošskí prisťahovalci. Takýto národnostný mix v mužstve by prospel aj Slovensku, krajine s najmenším počtom cudzincov v Európe. Napriek tomu nedávne parlamentné voľby ukázali, že až 300 000 ľudí sa prikláňa k strane so sklonmi k rasizmu a šovinizmu. Napriek tomu ju silnejší spoluhráči chcú zobrať do družstva. S výsledkom sa nechutne kalkuluje. A nikto z tímu sa neodváži vytiahnuť červenú kartu.