ho piatku.

Pri podrobnejšom pátraní sa ukazuje, že syn v roku 2004 zavraždeného čečenského prezidenta Achmada Kadyrova, podsaditý Ramazan, predsa len vysokú školu vyštudoval. V roku 2002 vraj tridsaťročný súčasný vládca Čečenska úspešne dokočil Inštitút biznisu, správy a práva v hlavnom meste susedného Dagestanu Machačkale.

Nie je známe, na koľkých prednáškach a konzultáciách Kadyrov mladší bol, koľko skúšok osobne zložil, ale aj keby neotvoril skriptá ani raz, zrejme mu neúspech nehrozil.

Čečenského premiéra, ktorý velí jednej z najlepšie vyzbrojených a vycvičených pololegálnych armád na severnom Kaukaze, sa právom boja nielen univerzitní profesori.

Ramazan si vybral ako tému dizertácie obnovu svojej vojnou zničenej krajiny. Nazval ju: "Optimálne riešenia zmluvných vzťahov medzi hlavnými účastníkmi strojárenskej výroby." Ťažko povedať, čo si pod týmto názvom predstaviť. Všetkých 13 členov atestačnej komisie však bolo nadšených a ocenili predovšetkým praktický význam Kadyrovho diela.

Ramazan je skutočne skôr praktik, ako študijný typ. Za hlavný objav niekoľkoročného bádania považuje, že "najzložitejšie úlohy v oblasti obnovy ekonomiky a sociálnej oblasti možno riešiť v tých naj?kratších termínoch". Zo znalostí, ktoré Kadyrov má o vlastnom texte, možno usudzovať, že na ňom nepracoval sám, možno ho celý ani nedokázal prečítať.

Čečeni sú mimoriadne hrdí na vedecké tituly a je možné, že terajšia popularita Kadyrova ešte stúpne. Zatiaľ sa všetky jeho nariadenia a nápady prijímali s nadšením. Okrem iného presadzuje mnohoženstvo, lebo v dôsledku vojny je v Čečensku viac žien ako mužov a nie je možné, aby čečenské dievčatá zostávali na "ocot".