Najväčšiu byrokraciu zažívajú SZČO, ktoré popri zamestnaní podnikajú.
BRATISLAVA - Pobočky Sociálnej poisťovne sú preplnené. Samostatne zárobkovo činné osoby im musia do dvoch týždňov doručiť výpis z daňového priznania. Ľudia chodia do poisťovne osobne a pýtajú sa na výpisy a na vstup do druhého dôchodkového piliera.
"Nechávajú si to na poslednú chvíľu, návaly očakávame aj budúci týždeň," hovorí Katarína Mancová z pobočky v Banskej Bystrici. V stredu mali dlhší pracovný čas. Ľudia čakali aj dve hodiny.
Hoci výpis možno poslať poštou, ľudia radšej prídu, aby sa "uistili, či si poistné určili správne", hovorí Katarína Chamková z bratislavskej pobočky. Najčastejšie sa pýtajú, aké poistenie majú vlastne platiť.
Vo výpise z daňového priznania živnostníci uvádzajú príjem za minulý rok a z neho si potom určujú aj výšku poistného. Problém je, že pri jednotlivých druhoch sociálneho poistného sú rôzne vymeriavacie základy a percentá. "Nechápem, prečo to nemôžem poslať poisťovni ako jeden balík a nech si to potom rozdelia," telefonoval do SME rozčarovaný podnikateľ z Poltára.
Ešte väčšiu byrokraciu zažívajú SZČO, ktoré podnikajú popri zamestnaní. Prednostne sa totiž platia sociálne odvody z príjmu v zamestnaní. Ak ten nedosahuje maximálnu hranicu povinnú pre platenie poistného, musia platiť aj z príjmu v podnikaní. Príjem v zamestnaní sa však môže každý mesiac meniť a živnostníci by teda mali doplatok z podnikania každý mesiac prispôsobovať sume, ktorú za nich odviedol zamestnávateľ.
SZČO teda každý mesiac volajú, koľko treba doplatiť. Iní zasa platia podľa uváženia a raz za štvrť roka sa spoja s pobočkou, zistia svoj preplatok a do pobočky pošlú žiadosť o jeho vrátenie. V sociálnom poistení neexistuje ročné zúčtovanie ako v zdravotnom poistení.
Riešiť situáciu živnostníkov, ktorí sú zároveň zamestnaní, sľubovali poslanec za KDH Július Brocka aj exminister práce Ľudovít Kaník. Ani jeden vec nedotiahol do konca. Brocka ešte v roku 2004 predložil pozmeňujúci návrh, podľa ktorého by živnostníci platili odvody len zo zamestnania, čím chcel "oceniť ich zvýšenú iniciatívu zlepšiť si situáciu". Návrh stiahol, keď mu Kaník sľúbil, že sa tým bude sám zaoberať. Rovnaký sľub dal Kaník aj v internetovej diskusii s občanmi.
Ešte v starom systéme, teda v roku 2003, bolo zamestnancov, ktorí aj podnikali a platili poistné, 17 310, začiatkom roka 2004 už len 16 787. Novší údaj včera Sociálna poisťovňa nevedela poskytnúť. (haj)
Kto musí podať výpis z daňového priznania?
Všetky SZČO, ktoré mali v roku 2005 príjem (bez odpočítania výdavkov) vyšší ako 82 800 korún. Výpis si možno stiahnuť aj z www.socpoist.sk a poslať ho poštou pobočke poisťovne v mieste trvalého bydliska do 30. júna. Výpis posielajú aj SZČO, ktoré sú zároveň zamestnancami.
Živnostníci, ktorí majú predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, musia výpis doniesť do konca septembra.
Ten, komu vznikne na základe výpisu povinnosť platiť poistenie, musí sa do 8. júla prihlásiť do poisťovne ako poistenec na ďalšom tlačive "register fyzickej osoby" a do 8. augusta zaplatiť prvé poistenie. Platiť poistné ešte nemusia tie SZČO, ktoré začali podnikať iba v tomto roku.
Aké poistenie musia SZČO platiť?
SZČO sú tento rok povinné platiť poistenie minimálne z vymeriavacieho základu 6900 korún a maximálne z 25 911 korún pri nemocenskom poistení a z 51 822 korún pri dôchodkovom poistení.
Nemocenské poistenie predstavuje 4,4 percenta z vymeriavacieho základu.
Dôchodkové poistenie sa platí vo výške 28,75 percenta z vymeriavacieho základu (z toho je starobné 18 percent, invalidné 6 percent a rezervný fond 4,75 percenta).
SZČO nemusia platiť poistenie v nezamestnanosti. SZČO s invalidným dôchodkom a viac než 70-percentným poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nemusia platiť invalidné a od augusta ani nemocenské poistenie.
Ak je SZČO aj zamestnaná, prednostne sa platí poistenie z príjmu zo zamestnania. Ak ten dosiahne maximálnu hranicu pre platenie poistného, poistenie z príjmu z podnikania platiť netreba, okrem platby do rezervného fondu.
Ak príjem zo zamestnania nedosiahne maximálnu hranicu pre platenie poistného, treba platiť aj z príjmu podnikania, ale len z tej časti, ktorá zostáva do maximálneho vymeriavacieho základu.
Príklad: Príjem zo zamestnania je 20-tisíc, príjem z podnikania 6900. Maximálny vymeriavací základ pri nemocenskom poistení je od júla 25 911 korún. Nemocenské poistenie sa teda platí z celého príjmu v zamestnaní, z príjmu z podnikania len zo sumy 5911 korún (rozdiel medzi maximálnym vymeriavacím základom a príjmom zo zamestnania). Maximálny vymeriavaci základ pre dôchodkové poistenie je 48-tisíc, takže dotyčný zaplatí dôchodkové poistenie z 20-tisíc zo zamestnania aj zo 6900 z podnikania.
