Už onedlho by mali odpovedať na otázku, či spolupracovali s komunistickou štátnou bezpečnosťou. Rozšírenie súčasného lustračného zákona pripravuje parlamentná väčšina pod vedením najsilnejšej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť, ktorá sľubuje razantné vyrovnanie sa s minulosťou.
V Sejme preto vznikla zvláštna pracovná skupina. Rozhodla, že lustrovaní budú zamestnanci všetkých médií: verejnoprávnych aj súkromných.
O výpis z archívu štátnej bezpečnosti budú žiadať všetci novinári, ktorí sa narodili pred rokom 1972, čiže sa stali plnoletí najneskôr v roku 1990. Tento predpis sa nebude týkať len ľudí pracujúcich v médiách na plný úväzok, ale aj spolupracovníkov redakcie, pre ktorých je novinárska práca hlavným zdrojom príjmov.
K tomu, kto neklamal, sa doteraz poľský model lustrácie staval zhovievavo. Uchádzači o verejné funkcie predkladali lustračné osvedčenie, či spolupracovali s komunistickou tajnou políciou.
Pokiaľ na túto otázku odpovedali negatívne, a lustračný súd zistil, že dokumenty uvádzali spoluprácu lustrovaného, hrozil mu trest 10 rokov zákazu pôsobenia vo verejných funkciách.
Pokiaľ sa však preverovaná osoba k spolupráci so štátnou bezpečnosťou otvorene priznala, nebola žiadnym spôsobom stíhaná a mohla zostať vo verejnom živote.
Doteraz platný zákon hovorí, že k spolupráci so štátnou bezpečnosťou sa majú povinnosť priznať najdôležitejší politici, členovia parlamentu, sudcovia, advokáti, prokurátori a vedúci pracovníci verejnoprávnych médií: v Poľskej televízii, v Poľskom rozhlase a v Poľskej tlačovej agentúre. Teraz chcú predstavitelia konzervatívno-populistickej koalície povinnosť lustrácií rozšíriť na členov samosprávy, diplomatov, samo?statných vedeckých pracovníkov aj notárov a právnych poradcov.
Návrh z dielne Práva a spravodlivosti rozšírila parlamentná skupina aj o riaditeľov škôl a ich zástupcov, zamestnancov Inštitútu národnej pamäti a Najvyššieho kontrolného úradu.
Dôležité zmeny majú prísť aj v spôsobe lustrovania. Lustračný súd a úrad, ktorý plnil pred súdom funkciu lustračného prokurátora, majú byť zrušené. Miesto toho bude vydávať osvedčenia Inštitút národnej pamäti.
Plánuje sa aj sprístupnenie všetkých zväzkov ľudí podliehajúcich lustračnému zákonu s výnimkou intímnych údajov.
Lustračné aféry sú vo Varšave časté. Poľskom otriasajú lustračné aféry často. Predvlani súd označil za takzvaného lustračného klamára poľského expremiéra a bývalého šéfa dolnej parlamentnej komory Jósefa Oleksyho.
Politik totiž údajne zatajil spoluprácu s komunistickými tajnými službami. Tento rok zo spolupráce s bývalou tajnou polí?ciou obvinili niekoľko k¨ľazov a známych osobností.
V Poľsku sa vlani po prvý raz na verejnosti objavil neoficiálny zoznam údajných agentov a spolupracovníkov štátnej bezpečnosti. Zápis 240tisíc mien na internete publikoval novinár Bronislaw Wildstein.
Kritici tvrdili, že medzi údajnými agentmi sú ľudia, ktorých tajná polícia sledovala, a zoznam po?dľa nej nie je spoľahlivý. (čtk)