Potlačená túžba preniká do umenia, povedal Ejzenštejn. Prenikla aj do umenia Leonarda da Vinci? Takmer rovnako vášnivé spory ako o Brownovom pohľade na apoštola Jána z Poslednej večere - že ide o ženu, sa vedú aj na tému majstrovej homosexuality, ktorú sa údajne naučil potláčať.

Hoci umenovedné publikácie túto tému diskrétne obchádzajú, práve tu sú zrejme korene Leonardovho zvláštneho ideálu krásy. Lebo nie len apoštol Ján má ženské črty. Typickým príkladom z ďalších zženštilých malieb mužov je aj obraz Jána Krstiteľa.

Za povšimnutie pritom stojí, že pokiaľ nejde o portréty, maľuje síce Leonardo mužov ako ženy, ale zároveň ženy zbavuje feministických znakov, takže vytvára akési mystické, bezpohlavné bytosti, anjelov. Toľko k citátu Ejzenštejna.

V roku 1476 Leonarda da Vinciho obvinili z nedovolených, homosexuálnych stykov. Vypočúvali ho, ale proces vďaka vplyvnej intervencii zastavili. Leonardo však až do smrti prijímal do učenia neobyčajne pôvabných chlapcov, takým bol aj Milánčan menom Salaie, ale k podobné obvinenie sa už nikdy neopakovalo.