Výrok z titulku vyslovil Leonardo di ser Piero da Vinci a dokonale vyjadruje ducha tohto renesančného génia.

Leonardo da Vinci sa narodil 15. apríla 1452 v Anchiane pri Vinci ako nemanželský syn notára Piera a dedinčanky Catariny. V prvých rokoch života ho vychovávala matka, ale otec ho uznal za svojho a zabezpečil mu vzdelanie. Vo Vinci chodil do školy, spoznával prírodu a učil sa maľovať. Keď mal štrnásť rokov, odsťahoval sa s otcom do Florencie a stal sa učňom u popredného talianskeho umelca. Nebol ním nikto menší ako Verrocchio, ktorý ho zasvätil do základov, ale aj do tajomstiev maliarstva a sochárstva.

Z Leonardovho detstva sa nezachovali žiadne záznamy. Ale traduje sa, že mal príjemný, podmanivý vzhľad a bol taký silný, že ohýbal železné prúty. K obdobiu Leonardovho dospievania sa viaže aj sen o jastrabovi, ktorý ho napadol v kolíske. Tomuto snu venoval celú knižku s názvom Spomienka z detstva Leonarda da Vinci majster vykladač, psychoanalytik Sigmund Freud.

Da Vinci sa veľmi rýchle stal vynikajúcim maliarom. Prvým známym dielkom budúceho velikána je tvár anjela a krajina v pozadí na Verrocchiovom obraze Krst Krista z roku 1472. Samostatne začal maľovať prvé plátna o štyri roky neskôr. Mal veľmi veľa zakázok, ale vďaka ohnivej a zvedavej povahe dokončil len máloktorú. Ako 26-ročný začal spracovávať Codex Atlanticus. Obsahuje asi 7 000 strán a pracoval na ňom 40 rokov.

Leonarda ustavične čosi poháňalo objavovať a začínať nové veci. Chcel porozumieť všetkému a nenechal sa zastaviť žiadnymi konvenciami. Pitval ľudské telá, za čo ho udali a pápež Lev X. mu to zakázal. Skúmal neprebádané prírodné javy, vynaliezal zbrane, navrhoval budovy. Osvojil si Pythagorovu matematiku a tá sa stala základom jeho ďalšieho bádania v aerodynamike, anatómii, meteorológii, astronómii a kozmografii. Kdesi sa zmienil, že napísal 120 kníh, ale pravdepodobne išlo o poznámkové bloky písané florentským nárečím.

Leonardove objavy predbehli dobu o stovky rokov, ako vynálezcu ho v podstate docenilo až 20. storočie. Výskum jeho denníkov stále prebieha. Zistilo sa, že Leonardove objavy nie sú len snové predstavy, ale že sa naozaj dajú zostrojiť a fungujú. Škoda, že rovnako ako maliarske zakázky, aj mnohé návrhy strojov zostali nedokončené.

Leonardo da Vinci zomrel 2. mája 1519.

Štýl Leonarda da Vinci

Pre Leonardove maliarske diela je charakteristická obdivuhodná harmónia poetickosti a mysticizmu. Odmietal vtedy zaužívanú geometrickú perspektívu a vytvoril si vlastný spôsob zobrazovania - hlavné postavy vždy vsadil do hlbokej krajiny. Postavy nie sú statické, ich telá modeluje v tvare vlniaceho sa písmena S. Tým vytvoril základný model figúry 16. storočia.

Veľké diela ako Posledná večera, Zvestovanie, Madona v skalách, Mona Lisa majú tajomnú, takmer ezoterickú kompozíciu. Divák je pozvaný do sveta citov a nekonečnej dynamiky svetla jemne kombinovaného s tieňom. Leonardo tak opäť vytvára novú formu, ktorá dostane pomenovanie sfumato. Farby sú prostriedkom na vyjadrenie atmosféry.

Autor: mi