BRATISLAVA - Obyvatelia Slovenska patria medzi najmenej spokojných so životom. Spomedzi 24 európskych krajín horšie ako ľudia na Slovensku vnímajú svoju situáciu už len obyvatelia Ukrajiny. Najvyššia spokojnosť so životom je v severských krajinách - na Islande a v Dánsku.
Výsledky vyplývajú z medzinárodného prieskumu Európska sociálna sonda, uskutočnená v rokoch 2004 až 2005 na vzorke zhruba 46-tisíc ľudí.
Chudoba a zločinnosť
Marek Dobeš zo Slovenskej akadémie vied, ktorý na prieskume spolupracoval, nespokojnosť vysvetľuje tým, že "Slováci pociťujú veľkú nerovnosť vo výške príjmov". Až 74 percent ľudí si totiž želalo, aby vláda urobila opatrenia, ktoré by znížili rozdiely vo výške príjmov ľudí. "Slovensko je čoraz bohatšie, ale toto bohatstvo sa k väčšine obyvateľstva nedostáva. Miera chudoby na Slovensku je, žiaľ, jedna z najvyšších v Európe," tvrdí Dobeš.
Chudoba na Slovensku bola aj pred rokom 1989, no dnes sa o nej otvorene hovorí, hľadajú sa nástroje na jej riešenie, mieni ministerka práce Iveta Radičová. Odmieta však ako meradlo chudoby porovnania príjmov, lebo "za tie isté peniaze si nekúpite nič v Bratislave, ale niečo vo Veľkom Krtíši, no vo Veľkom Krtíši je pocit chudoby väčší".
Nespokojnosť Slovákov so životom pramení podľa Mareka Dobeša aj z vysokej nezamestnanosti a z obavy pred kriminalitou. Prieskum ukázal, že sa Slováci - znova s výnimkou Ukrajiny - cítia spomedzi európskych občanov "najmenej bezpečne, keď sa prechádzajú v okolí domu po zotmení". Pociťujú tiež najnižšiu istotu zachovania svojho pracovného miesta. S nezamestnanosťou sa spája nižší počet sociálnych kontaktov, klesajúce sebavedomie a horšia situácia rodiny.
Iné prieskumy z posledného roka, ktoré neporovnávali Slovensko s Európou, však naznačovali, že pesimizmus Slovákov je mierne na ústupe.
Optimizmus aj pesimizmus
Skoro tretina obyvateľov - 32 percent - hodnotila rok 2005 v reprezentatívnom prieskume Ústavu pre výskum verejnej mienky ako dobrý. Naopak, 25 percent ho vnímalo ako zlý, 44 percent ako ani dobrý, ani zlý. Štvrtina očakávala, že rok 2006 bude lepší, štvrtina, že bude horší, zvyšok neočakával zmenu.
Čoraz viac ľudí na Slovensku si myslí, že ich očakávania spojené s novembrom 1989 sa napĺňajú. Lenže skupina, ktorá svoj život považuje sa horší oproti roku 1989, stále dominuje - 46 percent.
Kým v roku 1999 hodnotilo životnú úroveň ako lepšiu v porovnaní s rokom 1989 len 15 percent respondentov, vlani to už bolo 29 percent. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Ústavu na výskum verejnej mienky.
Sociologička Oľga Gyárfášová hovorí, že po eufórii z pádu komunizmu prevážilo sklamanie z nenaplnených, často nerealistických očakávaní a ľudia si uvedomili sociálne hrozby. Spokojní s vývojom po roku 1989 boli najmä ľudia s vyšším vzdelaním, stredná generácia, obyvatelia Bratislavského a Trnavského kraja, podľa sociologičky lepšie pripravení na zmenu vďaka veku a vzdelaniu.
Spokojnosť predsa len rastie
Od roku 1994 do roku 2004 stúpol počet spokojných ľudí z 36 na 48 percent, tvrdí prieskum Inštitútu pre verejné otázky. V porovnaní s Českom sme boli síce kritickejší, no tam spokojnosť za desať rokov nerástla, ale stagnovala. (haj)
