"Samozrejme, v našom zozname je to najlepšie zo šesťdesiatych rokov, filmy našich najvýraznejších režisérov. Popritom sme však mysleli aj na sledovanosť a úspešnosť v kinách," vysvetľuje Hečko.

Anketa Azylu je zverejnená na nete (azyl.sme.sk), hlasuje sa esemeskami. Dá sa predpokladať, že na zoznam sa pozrie veľa mladých ľudí - Hečko si myslí, že aj u nich môže mať starší a klubový film, napríklad Balada o siedmich obesených, rovnaké šance ako Fontána pre Zuzanu.

"Nič by som nepodceňoval, staré filmy sa dajú ponahrávať, nájsť v programe televízií, ak sme dosť pozorní, alebo kupovať. Slovenský filmový ústav už niekoľko filmov vydal na DVD, teraz chystá Havettu. Sám mám doma veľkú zbierku, pred dvoma týždňami som pozeral Hollého Medenú vežu a spolu s malým synom Hanákove Obrazy starého sveta. Bol som prekvapený, páčilo sa mu to. Zaujalo ho napríklad, ako si šesťdesiatročný dedo, čo ledva chodí, dokáže postaviť trojposchodový dom," smeje sa Hečko.

Anketa o najlepšom slovenskom filme je nesporne milá zábava a jej výsledok určite vyvoláva zvedavosť. Azylu však išlo najmä o to, aby sme si pripomenuli pekné a dobré filmy z našej histórie. Po roku 1990 ostala slovenská kinematografia bez podpory a nepríjemným dôsledkom je, že aj vzťah ľudí k nej ochladol. "A pritom každý film je taký inšpirujúci. Keď nakrútil Martin Šulík nový film, hneď som si ho šiel do kina pozrieť. Najmä pre tvorcov je veľmi dôležité, aby čo najviac videli," hovorí Hečko.

Hlasovať za najlepší slovenský film sa dá do konca novembra. Prejsť si pozorne stočlenný zoznam asi nie je len tak, Maroš Hečko odporúča robiť to na etapy. K názvom filmov je priradená krátka synopsa a fotografie.

Výsledky sa vyhlásia na druhom ročníku festivalu Azyl (opäť by mal byť súčasťou MFF Bratislava na prelome novembra a decembra), Slovenský filmový ústav by mal potom niekedy v zime verejne premietnuť desať najlepších. Výťažok z esemesiek pôjde na podporu krátkometrážnych filmov.

KRISTÍNA KÚDELOVÁ