MADRID, PARÍŽ - V Španielsku a Francúzsku včera zatkli 12 údajných členov baskickej teroristickej organizácie ETA. Je medzi nimi aj jeden z jej zakladateľov Julen Madariaga. Operácia francúzskej a španielskej polície sa zamerala na rozbitie finančného zázemia ozbrojenej skupiny.
Zatknuté osoby údajne sprostredkúvali výber takzvanej revolučnej dane, čo je v podstate vydieranie podnikateľov, najmä v španielskom Baskicku a Navare. Sieť je teraz podľa polície rozbitá. Podľa francúzskych zdrojov išlo o najväčší úder proti mechanizmu financovania ozbrojenej skupiny v posledných rokoch. Sieť investovala peniaze z vydierania do legálnej finančnej sféry a ďalej ich prevádzala do takzvaných finančných rajov.
Operácia prišla v čase, keď sa šéf španielskej vlády José Luis Zapatero chystá oznámiť začiatok rokovania s ETA. Tá vyhlásila 22. marca trvalé prímerie.
Španielsky minister bezpečnosti Alfredo Pérez krátko po akcii vyhlásil, že neexistuje žiadna zásadná skutočnosť, ktorá by zabránila pokračovaniu mierového procesu.
Naopak, politické krídlo ETA, strana Jednota (Batasuna), prostredníctvom hovorcu Arnalda Otegiho označilo operáciu za "jasný frontálny" útok proti nádejam baskickej spoločnosti na mier.
Zakladateľ ozbrojenej skupiny Madariaga má 73 rokov a v posledných rokoch žil v Saint-Pée sur Nivelle vo francúzskych Pyrenejach susediacich so Španielskom.
Madariaga založil ETA v roku 1959 s hŕstkou mladých radikálov. Tvrdí, že jeho podiel na ozbrojenom boji sa obmedzil len na vytvorenie prvých kománd skupiny. V roku 1989 ho odsúdili na štyri roky väzenia za to, že v podniku, ktorý viedol, objavili skrýšu zbraní. Potom sa od ETA dištancoval a teraz je členom hnutia Aralar, odnože strany Jednota (Batasuna).
Organizácia, ktorá bojuje od roku 1968 za baskický štát na severe Španielska a v juhozápadnom Francúzsku, je zodpovedná za smrť viac než 800 ľudí. (čtk)
