FOTO - REUTERS

O tom, akú má palestínsky prezident Jásir Arafat skutočnú moc, sa vedú dohady počas celej intifády. Izrael, ktorý mu ako najvyššiemu predstaviteľovi tradične pripisoval na konto všetko, čo sa na palestínskej strane barikády udialo, sa teraz pýta, či je vôbec v Arafatovej moci presadiť politiku prímeria.

Arafat bol obviňovaný z dvojakej hry, aj keď sa v minulosti známe teroristické skupiny Hamas a Islamský džihád pokúsili atentátom prekaziť prímerie. Obe sa v poslednom období odmlčali.

Možno sú oslabené izraelskými vojenskými akciami, možno tým, že Arafat poslal ich vodcov do väzenia a možno od nich dokázal vymámiť sľub prímeria.

Úlohu radikálov v poslednom období prebrali Brigády mučeníkov al-Aksá. Pomerne nová skupina je napojená na Fatah, na čele ktorého stojí Arafat. Táto odštiepenecká a teroristickými metódami operujúca skupina možno ani nebola úplne odstavená od straníckych financií. Arafat však nad ňou nemusí mať väčšiu moc ako napríklad nad Hamasom.

Brigády v januári dodržiavali prímerie, ale keď Izraelčania zabili jedného z ich šéfov, vyhlásili Izraelu vojnu. Odvtedy majú na účte väčšinu teroristických útokov vrátane atenátu v ortodoxnej štvrti Jeruzalema pred niekoľkými týždňami (desať mŕtvych) i štvrtkového a včerajšieho , ktoré mali prekaziť prímerie.

Brigády sa sformovali z členov Fatahu na začiatku intifády v septembri 2000. Prvýkrát zaútočili o dva mesiace neskôr. Nevie sa, aké úmysly sú v pozadí ich radikálnej ideológie a akcií. Je za tým kalkulácia oslabiť Arafata alebo len vôľa bojovať ďalej?

Ich moc je oveľa menšia ako napríklad jednotiek Tanzim, ozbrojeného krídla Fatahu. Keď Izrael až donedávna väznil Arafata v Ramalláhu, bol to signál, že s ním už nebude rokovať a hľadá sa niekto spoľahlivejší. Napokon Arafat ostal najvyšším šéfom, jediným medzinárodne uznávaným. Podľa denníka Haarec by mal Izrael zvážiť aj tretiu možnosť, t. j. neuvažovať o Arafatovi ani o tom, kto by mohol byť lepší, ale začať vyjednávať s tým, kto je „najmenším zlom“ a kto má skutočnú moc.

Denník s odvolaním sa na správu Šin Bet vyslovil hypotézu, že nie Arafat vládne Fatahu, ale Tanzim vládne Arafatovi i celej organizácii. Na jeho čele na západnom brehu Jordánu stojí Marvan Barghútí - jeden z najmocnejších radikálnych vodcov intifády.

Jeho verné milície nepodnikajú teroristické akcie na civilné obyvateľstvo. Zameriavajú sa na ozbrojené útoky na vojakov a židovské osady. Barghútí mal vraj v úmysle využiť intifádu, aby získal prevahu nad Arafatom. To sa mu aj darí. Milície Tanzimu sú čoraz mocnejšie v porovnaní s oficiálnymi bezpečnostnými zložkami vernými Arafatovi.

Situácia je zložitá aj preto, že sa nedá jednoznačne povedať, kto vlastne koho kontroluje. Mnohé vojenské bunky pôsobia prakticky na vlastnú päsť. Ale istá spolupráca, koordinácia či výmena zbraní a informácií vraj medzi nimi funguje.