ú hráčku francúzskeho klubu Lys Lez Lannoy sme zastihli včera doma v Komárne.

Aký je dôvod vašej absencie na sústredení?

„Zranenie. V pondelok popoludní som si na tréningu natiahla stehenný sval na ľavej nohe, lekár Delej mi odporučil oddych a naordinoval mi lieky. Cez víkend skúsim nohu zaťažiť a uvidím, či sa od pondelka budem môcť zapojiť do záverečnej prípravy pred šampionátom. Keď sa nad tým zamýšľam, mám dojem, že natiahnutý stehenný sval môže byť reakciou na veľkú námahu, ktorú som predtým absolvovala na sústredení s maďarskou reprezentáciou v Tate.“

Ste jedinou slovenskou hráčkou v prvej stovke svetového rebríčka (88. miesto), v Záhrebe by ste po skončení reprezentačnej kariéry Valentiny Popovovej mali byť oporou nášho tímu. Na čo si trúfa Slovensko v súťaži družstiev?

„Bude sa hrať podľa nového modelu, vyraďovacím systémom. Ženský tím Slovenska zaradili do druhej výkonnostnej skupiny o 9. až 16. miesto, Izrael v prvom kole je prijateľným súperom. Pred dvoma rokmi v Brémach sme skončili na 13. mieste, teraz by sme si mohli pozíciu vylepšiť.“

Vlani ste sa na MS v Osake prebojovali vo dvojhre medzi 32 najlepších ako jedna z ôsmich Európaniek. Aké budú vaše ambície v Záhrebe?

„Veľa bude závisieť od žrebu, no pred dvoma rokmi som sa na ME dostala do tretieho kola a teraz by som sa chcela zlepšiť o ďalší stupienok. Vlaňajší štart na MS považujem popri titule juniorskej majsterky Európy z Topoľčian ‘97 za najväčší úspech v kariére, veď v Osake som zdolala Čen Tong Fei-Ming z Taiwanu, ktorá bola v tom čase na 45. mieste svetového rebríčka.“

Už štvrtú sezónu za sebou pôsobíte v zahraničnom klube. Mohla by v budúcnosti hráčka svetovej úrovne vyrásť aj v slovenskom družstve?

„Sotva. Stolnotenisové kluby na Slovensku žijú v ťažkých ekonomických pomeroch. Ja som sa po juniorskom veku vybrala za lepšími podmienkami najprv do nemeckej Bundesligy, teraz som tretí rok vo Francúzsku. V týchto súťažiach je sústredená kvalita európskeho ženského stolného tenisu, aj ja z nej ťažím. Keď som doma, sparingpartnerov hľadám medzi chlapcami v Komárne alebo v Malackách. V tomto mi riadi program môj osobný tréner a blízky priateľ Vlado Mihočko.“

Vedeli by ste si predstaviť, že by ste doma ako výnimka hrali v mužskej lige?

„Prečo nie? V čase svojej prítomnosti na Slovensku by som to len privítala. A nebola by som prvá, lebo v Holandsku hrala svojho času s mužmi Vriesekoopová, v Nemecku Strusseová. Myslím si, že v slovenskej mužskej lige by som sa nestratila.“

Za samostatného Slovenska priviezli naši stolní tenisti z ME iba jednu medailu, Truksa s Popovovou skončili tretí v mixe na šampionáte v Birminghame ‘94. Ako vidíte naše šance v Záhrebe a koho favorizujete v dvojhre žien?

„Naše medailové nádeje na ME sú v terajšej situácii v oblasti snov. Na zlato budú podľa mňa siahať Chorvátka Borosová alebo Rumunka Steffová.“