Podľa riaditeľa spoločnosti Corporate Consulting Group VLADIMÍRA SYNEKA je na Slovensku málo firiem, ktoré majú spokojných zamestnancov. Podľa prieskumov spoločnosti, takmer 60 percent opýtaných považuje prácu za niečo, ako nutné zlo. Je to chyba zamestnancov, alebo tých, čo im pracovné prostredie a atmosféru vytvárajú, teda manažérov?
Prečo podľa vás ľudia odchádzajú z firiem?
"Manažmenty sa nevenujú vytváraniu firemnej identity, preto firmy žiadnu nemajú. Ľudia to nevedia možno pomenovať, ale cítia, že čosi nie je v poriadku. Preto sa samozrejme nevedia s firmou identifikovať - nemajú sa s kým. A tak z nej odchádzajú a hľadajú niečo lepšie. Naše prieskumy ukazujú, že oveľa skôr, než sa zamestnanec stane fyzickým emigrantom, stáva sa emigrantom duševným. Slovo fluktuant pre mňa nie je pejoratívne - je to iba človek, ktorý hľadá. A keď sa mu to podarí, často končí na pozícii, kde má nižší plat ako predtým.
A prečo? Lebo sa cíti dobre, nič mu nechýba, Ani nevie, že firma začala pre neho byť identifikačným modelom. Ľudia sa potrebujú identifikovať. Ak túto možnosť nemajú, nemôžu sa sebarealizovať, tak si hovoria: aspoň nech mám prachy."
Čo robia firmy nesprávne?
"Firma bez identity je firma bez charakteru a "bezcharakterná" firma nemôže mať lojálnych zamestnancov. Musí si ich kupovať. A kúpený zamestnanec pracuje len do výšky svojho platu. Takto samotní manažéri roztáčajú špirálu nespokojnosti s platom a súčastne plačú, že nemajú šťastie na ľudí. Vznikajú "žoldnierske firmy", ktorých zamestnanci nemajú problém okamžite odísť ak im
niekto ponúkne viac.
Pritom nám v jednom prieskume až 70 percent top-manažérov povedalo, že ústredný strategický faktor úspechu firmy je dôvera zamestnancov vo firmu, a len 40 percent odpovedalo, že najdôležitejšia je dôvera klienta. A predsa sa tomu nevenujú."
Prečo?
"Tieto veci sú pre manažérov neuchopiteľné, abstraktné, technokrati ich nemôžu zmerať."
Preto by na takýchto postoch mohli mať úspech ženy, nie?
"Áno. Žijeme v emočnom svete, robíme emočný biznis a ten vyžaduje emočný manažment. Vyžaduje si to umenie vyvolať pocit. Dnes treba používať kreativitu a invenciu oveľa viac ako racionálne úvahy. A my muži sme častokrát 90 percent ješitnosti a 10 percent vody."
Stoja vôbec firmy o to, aby mali kvalitných zamestnancov?
"Samozrejme, každý manažér to chce. Chce, aby jeho ľudia odovzdávali do práce všetko, čo majú v hlave a v srd-
ciach. Lenže na to musia prehodnotiť metódy, štýly svojej práce. Tie metódy, ktorými si získavam niekoho ruky sú predsa iné, ako tie, ktorými získavam srdcia. Preto manažér nie je zamestnanie, ale povolanie a odvodzujem to skutočne od slova byť povolaný, čo v sebe skrýva zodpovednosť, sebadôveru a pokoru. A nie vlastný úspech, slávu, peniaze a sex.
Niekedy sa mi zdá, že dejiny firiem sú dejinami podceňovania ľudí. Pán Chesterton povedal: "Rimania nemilovali Rím, pretože bol veľký. Rím bol veľký pretože ho milovali." A myslím, že k tomu nie je čo dodať. "
(gal)
