Potom zdvihol oči. Nana sa zahĺbila do zanieteného pozorovania vlastného tela. Ohýbala krk, pozorne si obzerala v zrkadle hnedé znamienko, ktoré mala nad pravým bokom; dotýkala sa ho prstom, zakláňala sa ešte hlbšie, aby väčšmi vystúpilo; nepochybne sa jej zdalo na tom mieste zvláštne a pekné. Potom preskúmala ostatné časti svojho tela, zabávalo ju to, pochytila ju zvrátená detská zvedavosť. Pohľad na seba samu ju vždy znovu prekvapoval; žasla a bola očarená ako dievčatko, ktoré objavuje vlastné dospievanie. Pomaly roztvorila ramená a vypla bujné Venušino poprsie, prehla telo, prezerala sa zozadu aj spredu, pozorovala zboku líniu pŕs a pohyblivú okrúhlosť stehien. Nakoniec našla záľubu v čudnej zábavke: kolísala sa z boka na bok, kolená roztiahla, krúžila trupom a jednostaj sa natriasala ako egyptská tanečnica pri brušnom tanci.
Muffat ju pozoroval. Naháňala mu strach. Noviny mu vypadli z rúk. V tej chvíli jasného videnia opovrhoval sám sebou. Bolo to tak: za tri mesiace mu zničila život, cítil, že je presiaknutý až do špiku kostí skazenosťou, o ktorej nemal ani potuchy. Teraz všetko v ňom zahníva. V záblesku poznania si uvedomil všetko zlo: videl rozklad, spôsobený tým kvasením, seba otráveného, rodinu zničenú, videl, ako puká a prebára sa jeden pilier spoločnosti. Nebol schopný odtrhnúť od nej zrak, uprene sa na ňu díval a snažil sa vzbudiť v sebe odpor k jej nahote.
Nana sa už neklátila. Ruky zopla za hlavou, lakte roztiahla a hlavu zvrátila dozadu. Privreté viečka, pootvorené ústa a tvár s roztúženým úsmevom videl v zrkadle skrátené; rozpustené žlté vlasy jej halili chrbát ako levia hriva. Ako bola zaklonená a s vypätými bokmi, stavala na obdiv široké bedrá, pevné prsia amazonky a silné svaly pod hodvábnou pokožkou. Ladná línia, máličko zvlnená plecom a bokom, tiahla sa jej od lakťa až k nohe.
Muffat sledoval ten jemný profil, záhyby belostnej kože, strácajúce sa v zlatej záplave, tú oblosť, na ktorú plameň sviečok vrhal hodvábny lesk. Pripomenul si svoju niekdajšiu hrôzu zo ženy, z tej obludy z Písma, necudnej a páchnucej ako divá zver.
Nanu pokrýval jemnušký páper, zlaté chĺpky menili jej telo na zamat; ale chrbát a stehná kobyly, mäsité vypukliny a hlboké záhyby, ktoré halili jej pohlavie do vzrušujúcej tône, mali v sebe čosi zverské. Bolo to zlaté zviera, nevedomé ako prírodná sila, a už jeho pach nivočil svet.
Muffat sa len díval, utrápený, ako posadnutý, a keď nakoniec zavrel viečka, aby už nič nevidel, z temnôt vystúpilo zviera, hrozné v svojich obrovských rozmeroch.
