FOTO |
Nosiť či nenosiť? Túto dilemu riešia ultraortodoxné židovky odvtedy, ako rabíni pred dvoma rokmi zistili, že parochne, ktoré židovské ženy nosia, nie sú kóšer, píše agentúra Reuters. Podľa náboženských pravidiel si vydaté ultraortodoxné židovky musia na verejnosti a v prítomnosti cudzích mužov zakrývať vlasy.
Izraelskí rabíni prišli na to, že do parochní sa dostávajú vlasy hinduistov ostrihaných pri náboženských obradoch v indických chrámoch. Hinduistické rituály sa však podľa prísne monoteistického židovského práva považujú za svätokrádežné. "Bol to veľký problém, počas krátkej doby prestala väčšina žien nosiť parochne. Dokonca sa objavili prípady, keď sa parochne pálili na uliciach," hovorí Amir Zahavi, manažér telavivskej firmy na výrobu parochní.
Rabínski vyslanci začali obchádzať parochniarske továrne v Izraeli a kontrolovali, či parochne neobsahujú vlasy z Indie. Keď sa uistili, že sú bez indických vlasov, udeľovali im potvrdenky - rovnakým spôsobom, ako sa vydávajú certifikáty na jedlo zodpovedajúce židovským stravovacím pravidlám.
"Dnes musí byť všetko kóšer. Jedlo, mobily, detské hračky a teraz aj parochne," hovorí Shalhevet Hasvielová, ktorá píše do módneho časopisu pre ultraortodoxné ženy.
Výsledkom toho všetkého je, že ceny parochní z pravých vlasov vyleteli veľmi vysoko. Parochňa vyrobená z vlasov belošiek, čo je najvyhľadávanejší materiál, môže stáť až 2000 dolárov (skoro 60 000 korún).
Obchodníci cestujú do chudobných oblastí sveta, aby od tamojších žien nakúpili vlasy na výrobu parochní. Za ostrihanie celej hlavy im platia zhruba päť až desať dolárov, výrobcom parochní potom vlasy predávajú za 700 až 2000 dolárov za kilo. "Je veľmi ťažké získať kvalitné vlasy," hovorí Zahavi. "Potrebujete nepoškvrnené vlasy, ktoré neboli farbené ani zosvetľované. Získať nefarbené vlasy je však v dnešnej dobe stále ťažšie."
Problém okolo indických vlasov v parochniach vyvolal v ultraortodoxnom židovskom svete otázku, či by sa parochne mali vôbec nosiť, či sa tým neporušuje duch judaizmu. Tradične nosia vydaté ženy na hlave šatku.
Niektorí rabíni však propagujú iba nosenie parochní. Argumentujú tým, že spod parochne nevykĺzne žene ani pramienok vlasov, ktoré by mohol zbadať cudzí muž. Okrem toho tvrdia, že keď nosia parochňu židovky v zahraničí, ľahšie splynú s ostatnou spoločnosťou, a znížia tak riziko antisemitských útokov. Iní rabíni, najmä zo židovských komunít blízkovýchodného pôvodu, sú však rozhodne proti parochniam. Hovoria, že používať vlasy na zakrytie vlastných vlasov porušuje ducha rituálneho zákona.
ILUSTRAČNÉ FOTO - REUTERS