Áno Podgorici povedali aj balkánski susedia. Ako posledné ju včera uznalo Srbsko. Práve spoločnej únii s ním dali Čiernohorci v máji zbohom.
Belehrad sa s uznaním nového suseda neponáhľal. Po úspešnom referende trvalo srbskému premiérovi Vojislavovi Koštunicovi niekoľko dní, kým s kyslým výrazom na tvári priznal výsledok, s ktorým medzinárodné spoločenstvo nemalo problém.
Tvár srbskej diplomacie zachraňoval prezident Boris Tadič, ktorý krátko po referende ako prvý zo srbských politikov suverénnej vláde zablahoželal. Vtedy vyslovil želanie, že by to mal byť práve Belehrad, kto uzná oficiálne Čiernu Horu ako prvý.
Nakoniec bol jedným z posledných. Belehrad naopak neváhal prevzať nástupníctvo a vyhlásiť suverenitu, čo urobil hneď potom, ako Podgorica 3. júna vyhlásila oficiálne nezávislosť.
"Koštunicova vláda nechcela uznať porážku, a preto odďaľovala uznanie," hovorí novinár Mihajlo Jovovič z vplyvného čiernohorského denníka Vijesti.
Koštunicov kabinet sa snažil zabrániť všetkými silami rozpadu spoločnej únie a v Európskej únii si spolu s prosrbskou opozíciou vyrokoval prísne pravidlá na referendum o nezávislosti. Namiesto klasickej väčšiny tak vylicitoval 55 percent.
Tesným, ale jednoznačným výsledkom (o pol percenta) sa nakoniec väčšina Čiernohorcov vyslovila za nezávislosť. Pre Koštunicu, ktorý posledné mesiace s čiernohorskou vládou vôbec nekomunikoval, to predstavuje aj veľkú osobnú porážku.
Na rozdiel od Koštunicovho kabinetu s uznaním svojho čerstvého suseda dlho nečakala Bosna, Albánsko, Macedónsko ani Chorvátsko. To má pritom Čiernej Hore za zlé, že jej srbskí obyvatelia sa zúčastnili na bombardovaní Dubrovníka počas srbskochorvátskej vojny pred 15 rokmi. Veľké sympatie si v Čiernej Hore získal Island, ktorý ju uznal ako prvý. Niektorí Čiernohorci ponúkli Islanďanom dovolenku zadarmo.
Rozpačité váhanie Belehradu s uznaním Čiernej Hory nie je prekvapením. Referendum o nezávislosti by neprebehlo tak hladko, ak by na mieste nebola Európska únia, ktorá medzi dvomi rozhádanými bratmi robila sprostredkovateľa. Mediátorom by mala zotrvať aj pri ich vyjednávaní o rozdelení spoločného štátu. Teda, ak to Belehrad neskomplikuje.?
MIREK TÓDA
