Bagdadský čierny trh je podľa jej autorov zaplavený lacnou a veľmi kvalitnou muníciou do 9 mm poloautomatických pištolí a kalašnikovov. Takéto zbrane majú takmer v každom irackom dome. Smrť zastrelením a bombový útok patria medzi najčastejšie príčiny úmrtí Iračanov.
Z prieskumu "tovaru" zakúpeného na dvoch miestach v irackej metropole vyplýva, že priekupníci predávajú aj náboje vyrobené po páde Saddáma Husajna v roku 2003.
Pochádzajú z Ruska, Číny a hlavne z krajín strednej a východnej Európy. Správa podľa BBC a Financial Times spomína Česko, Maďarsko, Rumunsko, Srbsko a Bulharsko. Práve české a srbské náboje sú podľa Financial Times "najčerstvejšie". Pochádzali z roku 2004.
Oxfam uvádza príklad srbskej firmy, ktorá mala kontrakt s americkým ministerstvom zahraničia. Časť jej zásielok pre irackú políciu sa objavila na čiernom trhu. Oxfam tvrdí, že "strata" alebo "krádež" časti dodávky je jedným zo spôsobov, ako sa k munícii dostávajú priekupníci. Ďalším je pašovanie cez deravé hranice.
Záplava munície tlačí dole ceny, a tak si v Bagdade môžete podľa Oxfam kúpiť náboj do kalašnikova za 30 centov. Na čiernom trhu v Somálsku sa platí päťkrát viac.
Oxfam vyrátal, že na zabitie človeka v Iraku treba okrem zbrane (a tých je v Iraku neúrekom) ešte 2 doláre 40 centov. Podľa štatistiky totiž ľudia v Iraku zomierajú po štyroch až 12 zásahoch.
Oxfam pripomína, že podobná situácia ako v Iraku je aj v ostatných častiach sveta, kde sa odohrávajú ozbrojené konflikty, alebo kde kráľuje organizovaný zločin.
Na svete sa denne vyrobí 33 miliónov nábojov do osobných zbraní, čo je 14 miliárd ročne. Len v 17 percentách obchodov je zdokumentované, kam sa munícia dostane.
V rokoch 2002 až 2004 sa najviac munície do osobných zbraní oficiálne vyrobilo v USA, Nemecku a Švajčiarsku. Ako je to však v skutočnosti, nikto nevie. Takúto muníciu vyrába podľa odhadov 76 krajín sveta a mnohé odmietajú poskytovať údaje. (mik)
