"Môj otec pracoval celý život ako murár. Keď som mal osemnásť, išiel som sa spýtať len tak náhodou na železnice, či by ma nezamestnali. Mal som šťastie, práve mali voľné miesto," hovorí.

Prežil aj ponovembrové prepúšťanie. Jeho kolegovia z partie hovoria, že Mižigár mohol byť už partákom, prekážkou je však chýbajúce vzdelanie. "Doba je zlá, som rád, že mám prácu. U nás na sídlisku nepracuje nik, poniektorí idú do Anglicka alebo si nájdu príležitostné brigády. Verím tomu, že mnohí, by chceli pracovať, keby bolo kde. Iným je zase dobre doma, posmievajú sa mi, že pracujem."

Každé ráno vstáva o piatej, manželka mu prichystá raňajky a desiatu. Keď je dobré počasie, sadne si na bicykel a za 15 minút je v práci. Zarába približne 13-tisíc korún. "Manželka nepracuje, žijeme iba z môjho príjmu." Majú päť detí, tri sú ešte školáci.

Veľmi nevyskakujú, príjem ako-tak pokryje náklady týkajúce sa domácnosti. "Bývanie nás vyjde približne 2400 korún. Som veľmi rada, že manžel pracuje. Snažím sa, aby každý deň mal desiatu. Predsa len, ťažko pracuje a nechcem, aby v partii medzi inými mužmi pôsobil ako nejaký chudák. Aj keď sme Rómovia, snažíme sa žiť čo najslušnejšie," hovorí manželka jediného pracujúceho Róma v Žehre.

ERIKA KARASOVÁ