Červená Octavia Jána Langoša po havárii na ceste medzi Turňou nad Bodvou a Drienovcom. Záchranári sa ho pokúšali dostať z vraku už zbytočne. FOTO - TASR
KOŠICE - Predseda správnej rady Ústavu pamäti národa Ján Langoš včera náhle tragicky zahynul pri dopravnej nehode.
O pol ôsmej ráno medzi Turňou nad Bodvou a Drienovcom narazil do multikáry naloženej štrkom, v ktorej sedel Štefan H. (27). Ten mal ľahké pomliaždeniny kolena a driekovej oblasti, z nemocnice ho prepustia čoskoro domov.
Policajná hovorkyňa Jana Demjanovičová už ráno hovorila, že vodič multikáry, ktorý vchádzal na hlavnú cestu, nedal Langošovi prednosť.
Vodič to však odmieta. "Ja som bol už dávno na hlavnej ceste a ešte pred zrážkou ma predbiehalo nákladné vozidlo. Mal som naložený štrk, hmotnosť aj s vozidlom mohla byť okolo troch ton. Zrazu som pocítil silný náraz. Veľmi ma trápi, čo sa stalo, moja vina to určite nebola." Všetko vyšetruje polícia.
Octavia, v ktorej bol Langoš, bola totálne zdemolovaná a zasypaná kamením. Náraz odtrhol z multikáry úložný priestor, ktorý skončil za škodovkou na ceste. Druhá časť malého nákladiaku sa prevrátila do priekopy.
"Keď sme prišli, začali sme vyslobodzovať zraneného z auta. Snažili sme sa auto rozstrihať, no následne prišla záchranka a zistilo sa, že je už mŕtvy," povedal veliteľ zásahu Gabriel Gretzmajer z Moldavy nad Bodvou.
Langošovo telo bolo zasypané štrkom, mal vážne poranenú hlavu.
Polícia po nehode odklonila dopravu, cesta bola uzavretá vyše päť hodín.
Langoš bol celoživotným bojovníkom proti komunizmu a neslobode. Najprv ako disident a neskôr ako politik sa zaslúžil o pád nedemokratického režimu.
Ako federálny minister vnútra sa zaslúžil o rozpad ŠtB a vznik lustračného zákona.
Neskôr ako poslanec a člen Demokratickej strany sa v parlamente snažil svojím hlasovaním prispieť k budovaniu slobodnejšej spoločnosti.
Jeho úsilie vyvrcholilo v auguste 2002, keď parlament schválil zákon o pamäti národa.
Vznikom ústavu, ktorý odhaľoval siete komunizmu, sa mu splnil sen.
(ks, mož)
Povedali o ňom
Peter Tatár, predseda OKS: "Slovensko stráca veľkého muža Novembra 89 a jedného z najlepších demokratických politikov ponovembrovej histórie. Bol človek jasných názorov, pevných morálnych hodnôt, vzor a opora pre svoje okolie. Jeho odchod je pre nás bolestnou osobnou stratou. Mali sme ho radi a bude nám veľmi chýbať."
Fedor Gál: "Takýchto ľudí je strašne málo. Nikdy nešiel po peniazoch, po kariére, po osobných záujmoch. Bol to človek oddaný svojmu poslaniu, hodnotám, pre ktoré žil. Bol veľmi statočný, skvelý človek."
Pavol Hrušovský: "Slovensko prišlo o človeka, ktorý bol jedným z najväčších bojovníkov za slobodu a demokraciu v našej krajine pred rokom 1989 aj po ňom. Odišla jedna z najvýznamnejších postáv demokracie v druhej polovici 20. storočia. Založením Ústavu pamäti národa prekročil historický rubikon slovenského spoločenského vedomia. Vytvoril inštitúciu, ktorá nastavuje tvár slovenskému národu, čo bývalo na Slovensku vždy obchádzané."
Ján Čarnogurský: "Slovensko stratilo bojovníka za oslobodenie krajiny od komunizmu a angažovaného vlastenca. Mal víziu o Slovensku ako o demokratickom a národne orientovanom štáte. Jeho smrť je pre mňa ako aj ďalších jeho priateľov a rodinu hlbokou ranou."
Jan Ruml, bývalý námestník Langoša na ministerstve vnútra: "Ukázal, že minulosť je vždy súčasťou prítomnosti a musíme o nej otvorene hovoriť. Svojím správaním, dôveryhodnosťou a vystupovaním zásadným spôsobom prispel k tomu, že sa ľudia v 90. rokoch prestali báť aparátu ministerstva vnútra."
Milan Kňažko: "U Jána Langoša som podpisoval list, ktorým som sa vzdával titulu zaslúžilého umelca. Je mi ľúto, že odišiel. Nič viac k tomu v tejto chvíli neviem povedať."
Mikuláš Dzurinda: "Vážil som si ho ako človeka, ktorý sa nikdy nespreneveril svojim ideálom o slobode, demokracii, ľudských právach a morálnej očiste slovenskej spoločnosti. Odchod Jána Langoša zanecháva bolestivú stopu v každom, kto si uvedomuje hodnotu týchto ideálov a kto spoznal výnimočnosť jeho osobného nasadenia pri ich presadzovaní."
Béla Bugár: "Ján Langoš bol symbolom vzdoru proti nespravodlivosti, útlaku a totalite, čím sa nezmazateľne zapísal do spomienok pamätníkov komunistického diktátu."
Ivan Gašparovič, prezident: "Je mi veľmi smutno z tejto správy."
Václav Klaus, český prezident: "Ján Langoš výrazne prispel k ponovembrovému budovaniu demokracie. Ja osobne a celá česká verejnosť si pána Langoša budeme vždy pamätať ako človeka, ktorý sa po roku 1989 významne podieľal na vzniku demokracie v našich krajinách." (sita, tasr, čtk)
Kto bol Ján Langoš
Ján Langoš sa narodil 2. augusta 1946 v Banskej Bystrici v katolíckej rodine. Vyštudoval fyziku na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave.
Od začiatku 70. rokov pracoval v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied.
V 80. rokoch bol jednou z kľúčových osobností slovenského disentu. Podieľal sa na aktivitách podzemnej univerzity.
Po novembri 1989 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR, po voľbách 1990 federálnym ministrom vnútra. V tejto funkcii sa v podstatnej miere zaslúžil o rekonštrukciu Federálneho ministerstva vnútra, o zrušenie a rozpustenie ŠtB a o prijatie lustračného zákona.
V roku 1994 sa na kandidátke KDH ako nominant Stálej konferencie občianskeho inštitútu dostal do parlamentu.
V auguste 1995 vstúpil do Demokratickej strany, ktorej predsedom bol do júna 1998. V roku 1998 sa stal členom a podpredsedom SDK. Začiatkom februára 1999 sa vrátil do DS a odvtedy bol znova jej členom. Od marca 1999 do februára 2001 jej predsedom.
Ako poslanec predložil aj významný zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Celoživotným dielom Jána Langoša bol zápas proti komunizmu, o ktorom bol bytostne presvedčený ako o zle pre jednotlivca i spoločnosť. Jeho úsilie o odkrytie plnej pravdy o komunistickom režime vyvrcholilo v auguste 2002 schválením zákona o pamäti národa a zriadením Ústavu pamäti národa. Bol ženatý, mal dve dcéry.
