Juan Polvillo priviedol v utorok bratislavských divákov takmer do tranzu.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Jeden z najlepších flamencových tanečníkov v Španielsku Juan Polvillo sa na Slovensko opakovane vracia. Jeho sprievodnú kapelu tvoria slovenskí hudobníci. Tento rok nie je výnimkou. Rodák zo Sevilly tu vystúpil tento týždeň už piatykrát. Aj napriek tomu, že už je tak trochu "náš", tvrdí, že by tu nemohol žiť. "Máte tu strašnú zimu. Radšej uprednostním neznesiteľné teplo v Seville," smial sa sympatický tanečník predtým, ako denníku SME poskytol po vystúpení rozhovor.
Aké emócie vo vás vyvoláva flamenco?
"Lásku, nenávisť, radosť, smútok, odvahu, temperament. Vyvoláva vo mne všetky emócie a prostredníctvom tanca môžem všetky tieto protichodné emócie aj vyjadriť. Veselým tancom môžem vyjadriť radosť a tým smutným zasa nekonečný žiaľ."
Raz ste povedali, že sláve neprikladáte veľký význam. V deviatich rokoch ste tancovali v sevillskom bare, teraz máte svoju vlastnú flamencovú školu. Ste populárny a ľudia vás milujú. Čo pre vás znamená obdiv publika?
"Publikum je pre mňa všetkým, ľudia v hľadisku sú už od detstva takmer ako moja rodina. Sú mojou radosťou a dôkazom toho, že práca, ktorú robím, sa dostáva priamo k ľuďom. Tancujem preto, aby si to diváci užili a aby videli skutočné, tradičné flamenco."
Dnes ste mali viac ako desaťminútový neutíchajúci aplauz, publikum ste dostali takmer do tranzu.
"Pre tanečníka je to tá najúžasnejšia vec. Keď ľudia reagujú presne tak, ako reagovali dnes. Je to pre mňa obrovská satisfakcia a aj znak toho, že som publiku skutočne odovzdal čosi zo seba, že už vie, o čom je flamenco."
Ako by ste sa cítili, keby ste vyšli na pódium a nevideli by ste jediný náznak emócie?
"To sa tiež stáva. Sú národy, ktoré nikdy v živote nevideli flamenco a nevedia, kedy sa má tlieskať a ako reagovať. V niektorých krajinách sa mi stalo, že až do poslednej minúty nikto ani nezatlieskal, lebo sa nevedelo, kedy a či nás tým môžu rušiť uprostred predstavenia. Napríklad v Laponsku, na Aljaške či v severských krajinách nám dávali najavo svoj rešpekt tak, že sa ani nedovážili zatlieskať. Ja mám však radšej publikum ako je to vaše. Vtedy cítim teplo ľudí, že sú tu so mnou a že si to vychutnávajú. Vyburcuje ma to aj k väčšej improvizácii."
Na turné vás sprevádzajú slovenskí hudobníci zo skupiny Remedios - Morenito de Triana (Stanislav Kohútek), Mateo el Gallito (Matúš Kohútek) a El Cyro (Cyril Kubiš). Povedali by ste, že títo talentovaní mladí muži žijú v malej krajine v strede Európy?
"Na to, aby ste hrali dobre na gitare, nemusíte byť Španiel. Ak má niekto úprimne rád gitaru, nezáleží na tom, či je Španiel, Slovák, Poliak, alebo Nemec. To neidentifikovateľné kúzlo totiž žiari z každého hudobníka osobitne."
Flamenco je typická ukážka španielskej národnej kultúry. Myslíte si, že zahraniční diváci môžu správne pochopiť jeho posolstvo?
"Myslím si, že áno. Osoba, ktorá má toto umenie skutočne rada, ho môže pochopiť správne. Je však samozrejmé, že má z neho iný zážitok ako Španiel. Je to naša kultúra, ktorú spoznávame odmalička. Cudzinec objaví flamenco až keď je starší. My ho nepotrebujeme objavovať, my ho žijeme od útleho detstva."
Pracujete už na novom predstavení?
"Práve ho začínam pripravovať. Volá sa Dos culturas (Dve kultúry) a spája indickú a flamencovú hudbu. V decembri vyrážame na turné po indických mestách ako Bombaj či Kalkata. A som si istý, že o rok sa opäť vrátim na Slovensko."
