Štátne divadlo Košice William Shakespeare: Romeo a Júlia o Choreografia o Scéna a réžia: Ondrej Šoth o Hudba: Sergej Prokofiev, Wolfgang Amadeus Mozart, Giovanni Batista Pergolesi o Kostýmy: Andryi Sukhanov o Dramaturgia: Zuzana Mistríková o Premiéra 2. júna 2006 v Štátnom divadle v Košiciach

Choreograf Ondrej Šoth siahol pri svojom poslednom projekte po dvoch nespochybniteľných hodnotách - po tragédii Williama Shakespeara a po baletnej hudbe Sergeja Prokofieva na túto tému. Hoci tanečné divadlo slová nepotrebuje, príbeh veronských zaľúbencov v prerozprávaní Ondreja Šotha je každému jasný a zrozumiteľný, krása Shakespearovho slova je pretavená do divadelného znaku.

Šoth zásadným spôsobom zasiahol do hudobnej lektúry. Z rozsiahleho Prokofievovho baletu vytiahol podstatné dramatické pasáže a doplnil ich o dve na pohľad nesúrodé vsuvky - fragmenty Mozartovho Requiem a Pergolesiho Stabat Mater. Možno svätokrádežné miešanie hudobných slohov Šothova koncepcia dokonale integruje. Pergolesi akoby prispel k živočíšnosti finále prvej časti a Requiem znásobuje tragiku neodvratného konca večných milencov.

Silnou stránkou inscenácie je výtvarná zložka. Šoth navrhol scénu, v ktorej na farebne neutrálne plochy premieta sériu fotografií renesančnej architektúry i jednu videodokrútku. Fotografie lokalizujú miesta deja. Hoci všetky pochádzajú z východného Slovenska, účinne navodzujú atmosféru Talianska.

Videodokrútka približuje milostnú hru dvoch krásnych tiel a je premietaná v slávnej balkónovej scéne ako sen vzájomnej túžby Romea a Júlie. Mimoriadne efektné sú krásne renesančné kostýmy Andryia Sukhanova, plné vznešenosti, bohatosti, a pritom dokonalej divadelnosti.

Hoci hudobná a výtvarná zložka pôsobia sugestívne, korunu všetkému nasadzujú tanečníci. V choreografii sa Šoth zaobišiel bez klasických špičiek, pohybový slovník akcentuje psychologickú charakterizáciu dramatických postáv, ale aj tanečnosť, spoločenskú noblesu, veselie.

Jedinečnosť predstavenia napĺňajú interpreti. Liudmyla Vasylyeva ako Júlia je dievčensky krehká i žensky zmyselná a vrúcna, Andryi Sukhanov chlapčensky nevinný a mužsky neodbytný. Po celý čas k sebe smerujú, aby zatancovali strhujúce milostné dueto, ktoré vyvrcholí smrťou milencov.

Mercutio Mychaila Novikova je verný priateľ, veselý parták i tragická obeť oddanosti. Tybalt Jozefa Marčinského zasa odovzdaný strážca rodinnej cti Capuletovcov. Paris Antona Fafaonova povrchný pajác, dojka Jany Hriadeľovej komický portrét milujúcej starenky. Podobne individualizované sú aj ďalšie postavy. Efekt dokonalosti tanca sólistov podporuje presná, výrazovo čistá práca zborov. Všetko do seba zapadá a vytvára ladný obraz dokonalého celku.

Romeo a Júlia je divadlo, s akým sa na našich javiskách môžeme stretnúť iba výnimočne.

Autor: OLEG DLOUHÝ(Autor je divadelný kritik)