Bratislavská Incheba je všetko iné než ideálny koncertný priestor a Massive Attack sú skvelá kapela. Takto by sa stručne dalo zhrnúť to, čo sa stalo v stredu večer. Keďže to však bola prvá návšteva ďalšej britskej legendy na Slovensku v krátkom čase, zaslúži si viac ako dve vety.

Bolo krátko po deviatej večer, keď sa z visiacich reprákov ozvali prvé dva klavírne akordy z Everywhen. Pesnička z posledného štúdiového albumu Massive Attack zaznela v inštrumentálnej verzii, čím sa definitívne potvrdilo, že spevák Horace Andy neprišiel (škaredo spadol z bicykla). Už o chvíľu sa však za veľkých ovácií publika zo zákulisia vynorila postavička v striebornom kostýme.

"Sme veľmi hrdí, že je tu s nami Lisa Fraser," vyhlásil Robert Del Naja. Jeden z dvojice otcov Massive Attack vyvrátil fámu, že speváčka z ďalšej kultovej skupiny Cocteau Twins, ktorú si pozvali, bude v Bratislave chýbať tiež. Hoci dostala priestor v troch skladbách, nebolo ju počuť, ani rozumieť. V hitovke Teardrop sme si ten jemne chvejivý hlas museli domyslieť. Že to nebola chyba Lisy, sa potvrdilo aj pri ďalšej hosťujúcej vokalistke Deborah Miller, ktorá sa tiež snažila, ale nešlo to.

Ťažko povedať, či za to viac mohol zvukár alebo priestor, ale keďže v Inchebe ide o opakujúci sa úkaz, skôr to druhé. Prehučané basy majú čosi do seba, ale keď vám masírujú vnútornosti po celý večer, nie je to v poriadku. Škoda. Kapela totiž odviedla maximum.

Massive Attack k nám zavítali v rámci turné na podporu aktuálneho výberového dvojalbumu. S jedinou výnimkou sa teda hrali iba staré pecky. Okrem spomínanej Teardrop ešte napríklad Safe From Harm, Inertia Creeps, Karmacoma a samozrejme hymna generácie 90. rokov Unfinished Sympathy. Otcovia kapely Del Naja a Daddy G si párkrát zaspievali spolu a sólo, inak nechali vyniknúť viac silu svojej hudby a ostatných hudobníkov.

Dvoch bubeníkov a klávesistu skvele dopĺňal gitarista Angelo Bruschini, ktorý vystrúhal niekoľko psychedelických sól, ešte lepšie hral basista Winston Blissett. Jednoduché figúry, ale neuveriteľne funkujúce (hoci to skúšajú mnohí aj u nás, obvykle sa to končí zvládnutím grimás pohupovania sa s nástrojom).

Absolútnym vrcholom večera bolo posledné číslo pred prídavkami. Keď počas hypnoticky sa opakujúceho basového riffu skladby Safe From Harm Deborah Miller spievala: "Ak však ublížiš tomu, čo je moje/ môžeš si byť absolútne istý, že ti to vrátim," išli z toho zimomriavky.

Scéna bola postavená úplne jednoducho. Namiesto hradby halogénových reflektorov a videoprojekcie si kapela vystačila so štyrmi "boďákmi" a jednoduchou, ale efektnou svetelnou šou. Práve pri minimalistickej verzii skvele vynikla temnejšia atmosféra skladieb Massive Attack, hoci ani streda večer pri slnečnom letnom počasí nie je práve najlepší čas na koncert v betónovom sarkofágu.

V každom prípade po rokoch koncertného pôstu je príjemné, že počas desiatich dní tu máme hneď tri britské superhviezdy. Strednej generácii v nedeľu večer zahrali Depeche Mode, staršie publikum sa už 21. júna môže tešiť na Stinga. V stredu večer si v Inchebe splnilo sen publikum zložené z dvadsiatnikov. Najskôr ho pol hodiny rozohrievala britská dídžejka, ktorú si priviezli Massive Attack. Kým hrala, oni v zákulisí robili rozhovor. Zajtra si ich odpovede budete môcť prečítať v denníku SME.