BRATISLAVA - Smer by chcel zvýšiť príjmy štátu tým, že "vysoko nadštandardné" príjmy fyzických osôb by zdanil vyššou sadzbou.
Prevažná väčšina celoročného výnosu tejto dane sa však rozdeľuje obciam a samosprávnym krajom, takže patrí územnej samospráve. Príjmom štátneho rozpočtu je iba 6,2 percenta výnosu, čo za minulý rok predstavuje zhruba 2,5 miliardy korún.
Aby sa štátu ušlo viac, bolo by treba zvýšiť jeho percentuálny podiel. Potom by dostala menej samospráva.
Združenie miest a obcí Slovenska požaduje "udržanie a postupné upevňovanie dosiahnutého stavu". Predseda združenia Michal Sýkora už politikom odkázal, že "nechceme vyššie percento z dane, len nech do toho nezasahujú".
Podpredseda Smeru a jeho tieňový minister financií Igor Šulaj tvrdí, že územnej samospráve by garantovali "seriózne vzťahy". Jej finančnú stratu, ktorú by zmenou sadzby takzvanej rovnej dane spôsobili, by podľa neho nahradili "časťou dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane z minerálneho oleja". Takže daní, o ktorých výnosy sa štát delí s územnou samosprávou, by bolo viac.
Primátor Považskej Bystrice Ľuboš Lackovič, ktorý súčasne vedie volebný tím HZDS, hovorí, že samotná daň "je teraz naozaj výnosná" a zmeny netreba robiť podľa toho "ako sa kto vyspí". Aj primátor Tvrdošína Ivan Šaško, ktorý je 9. na kandidátke SNS, sa prihovára za stabilitu príjmov samosprávy. Myslí si, že "individuálne zásahy do niečoho" by nepomohli.
Starosta Starej Bystrice Ján Podmanický, ktorý je 17. na kandidátke Smeru, by progresívne zdaňovanie osobných príjmov pokladal za výhodné, bez ohľadu na to, koľko by to jednak štátu a jednak samospráve vynieslo. "Keď sa viac vyberie, bude sa aj viac deliť."
Podielové dane
Od minulého roka sa štát delí s územnou samosprávou o výnos jednej jedinej dane - dane z príjmov fyzických osôb. Daň sa preto všeobecne nazýva "podielová".
Samospráve patrí 93,8 % celoročného výnosu dane - obciam
70,3 % a samosprávnym krajom 23,5 %. Zvyšok - 6,2 % - je príjmom štátneho rozpočtu. Je zrejmé, že čím viac korún daň vynesie, tým viac korún samospráve pripadne. Napríklad 70,3 % z jednej miliardy korún je viac ako 70,3 % z 900 miliónov korún.
Ešte v roku 2004 sa s obcami štát delil o výnosy troch daní - dane z príjmov fyzických osôb, z príjmov zo závislej činnosti, dane z príjmov právnických osôb a cestnej dane. Podielových daní bolo teda viac.
Aby iba jedna daň bola podielovou, minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) navrhol aj pre jednoduchosť systému. Nechceli sme ho "rozširovať o ďalšie dane", povedal parlamentu v septembri 2004. Igor Šulaj (Smer) mu vtedy oponoval, že lepšie by bolo, keby podielovou bola aj daň z príjmov právnických osôb či, tak ako napríklad v Česku, daň z pridanej hodnoty. Minister na to reagoval, že o dani z príjmov právnických osôb "sme aj uvažovali, to by bolo možné, daň z pridanej hodnoty nie veľmi".
Iné oproti dnešku bolo aj to, že podiel obcí z výnosu dane z príjmov fyzických osôb parlament vyčíslil v korunách, takže na tom, koľko daň vyniesla, priamo nezáležalo.
Na druhej strane, aj o spôsobe, ako sa peniaze medzi jednotlivé obce rozdeľovali, rozhodoval parlament. Dnes to robí vláda. (joč)
