Keď sledujem všetky tie rozmanité volebné kampane, počúvam nesplniteľné politické sľuby, urážky protivníkov a varovania pred hrozbami, často si predstavujem program ideálnej strany, ktorú by som chcel voliť. Je to sen a pri snívaní sú dovolené aj isté zjednodušenia.

Strana by mala: presadzovať ekonomické reformy bez terajšej záplavy korupcie a nezákonného obohacovania; odlúčiť cirkev od štátu; vytvoriť sponzorský zákon v kultúre; zaviesť primerane platené vysoké školstvo a definitívne zrušiť sovietsky model pseudovzdelávania, ktorý produkuje záplavu nekvalifikovaných ľudí s akože cennými diplomami; vyhlásiť politickú neutralitu, postupne zrušiť armádu a výdavky na zbrojenie; radikálne redukovať štátnu správu a ministerstvá; povoliť registrované partnerstvá homosexuálov; odtajiť štátne zmluvy so súkromnými firmami; podporovať rozvoj občianskej spoločnosti a demokracie; postaviť sa proti všetkým formám extrémizmu. A ešte jedna celkom súkromná túžba: aby ministerstvo dopravy myslelo pri plánovaní v mestách konečne aspoň trocha aj na cyklistov!

Podobný program však, žiaľ, nemá ani zďaleka nijaká politická strana u nás, takže voľby pre mňa budú opäť kompromisom. Rozhodne sa na nich však zúčastním a tentoraz budem nielen voliť, ale aj krúžkovať. Na kandidátke si nájdem ľudí, ktorým naozaj dôverujem a dám im svoje štyri preferenčné hlasy. Nemienim voliť ani žiadnu z mikrostrán, ktoré nemajú reálnu šancu dostať sa do parlamentu, lebo nechcem nechať svoj hlas prepadnúť.

Mnohí priatelia, ktorí sa ešte pred štyrmi rokmi aktívne angažovali v občianskych iniciatívach, mi dnes hovoria, že už voliť nepôjdu, lebo definitívne stratili aj tie úplne posledné ilúzie o čestnej, fundovanej a zodpovednej politike. Mám podobný dojem totálnej skepsy, ale rezignovať napriek tomu nechcem, lebo to by ľuďom pri moci, aj mnohým, ktorí po nej túžia, iba vyhovovalo. Nejednej strane by sa zjavne páčilo, keby prišlo voliť čo najmenej ľudí a takú radosť im teda neurobím. Navyše volebné kampane v Maďarsku a Česku ukázali, že naša politická kultúra je síce už dávno v suteréne, ale dá sa klesnúť ešte oveľa hlbšie, až kamsi do morálneho stredu Zeme. Takže až tak zle na tom nie sme.
Už päťtisíc krúžkov pre jedného kandidáta môže znamenať reálnu zmenu a dobrú príležitosť, ako toho-ktorého potmehúda v parlamente vymeniť za niekoho slušného a kompetentného. Šancu dať politikovi výpoveď máme iba raz za štyri roky odporúčam poriadne si ju 17. júna vychutnať!