Sloupky, črty a fejetony z let 1993-2004 l Galen l Praha 2005Čerstvý prezident českého PEN-klubu (po Jiřím Stránskom) je verejnosti známy najmä ako pesničkár a básnik, ktorého začiatky sú ukotvené vo vystúpeniach dvojice Burian - Dědeček a neskôr v jeho individuálnych programoch. Rovnako sa postupne presadil ako textár pre iných skladateľov a interpretov (najmä pre Vladimíra Mišíka a Petra Skoumala), ale aj oceňovaný prekladateľ z francúzštiny (šansóny George Brassensa v knižke Klejme píseň dokola i na originálnom CD Žalozpěv pro lehké holky či prózy a hry napríklad Borisa Viana).
Nezanedbateľná bola jeho úloha sprievodcu v originálnom televíznom programe Cizí slovo poezie. Vzhľadom na svoj literárny talent, ktorý dominantne dokumentoval textami piesní aj básňami, a schopnosť vyjadrovať sa kvalifikovane k jadru v podstate akéhokoľvek problému sa dalo čakať, že vývoj smerom k prozaickým útvarom ho skôr či neskôr určite neminie.
A tak sa stalo, že popri sólovej pesničkárskej dráhe a iných pracovno-záujmových záľubách využil vhodné príležitosti na rozvoj svojej spisby. Objavil sa Oběžník, neskôr Otevřená psaní z Dijonu pre literárny časopis Tvar, ktoré neskôr vyšli v knižke Projevy a stati (a jiné kydy), spolupracoval s rozhlasovou stanicou Slobodná Európa, neskôr s BBC.
Keď prešiel od mikrofónu a práce na písacom stroji k počítaču, venoval výsledky svojho úsilia elektronickým médiám Medea, Mobilserver a iHNed.cz. Na prelome tisícročí sa potom stal pravidelným prispievateľom Pražských, Hospodárskych a Lidových novín. Popri tom neúnavne vydával cédéčka plné skvostných pesničiek a básnické zbierky neodolateľných veršov. Knižka prináša "sumu" tejto sféry jeho činnosti a okolo dvesto textov je rozdelených do troch kapitol.
Písanie je pre antiromantika i zvláštneho antilyrika Jiřího Dědečka (1953) hrou, pokusom zachytiť prchavé. Zvyčajne vo svojich textoch hovorí o živote (ale aj smrti) tak, ako to väčšina ľudí vidieť a počuť nechce, pretože "sladká nevedomosť" je pre nich výrazne pohodlnejšia. Dědeček predstavuje pravdivosť, často až neľútostne, hoci pokora mu zvyčajne nechýba. V prozaickej spisbe dokáže na malom priestore rozvinúť pomerne široký záber problému, sucho vtipne, smutno i sarkasticky pointuje a jeho čeština je brilantná, bez zbytočných slov.
Autor svoju knihu uvádza okrem iného konštatovaním, že dnes už svoje fejtóny píše bez hanblivosti a honoráre za ne sú vítaným mesačným príspevkom na zloženky. "Prosím, aby na ně bylo především takto nahlíženo, nicméně v autorské pýše věřím, že v nich čtenář objeví i něco víc." Autorská pýcha je namieste, dajú sa čítať donekonečna, a rovnako tak i počúvať.
Autor: Pavel Malovič(Autor je publicista a pesničkár)