Európska únia na summite so Spojenými štátmi vo Viedni presne o týždeň vyzve amerického prezidenta Georgea Busha, aby zatvoril zadržiavací tábor pre podozrivých teroristov na americkej vojenskej základni Guantánamo na Kube.
Postoj únie a jednotlivých vlád je voči Guantánamu jednoznačne odmietavý, vždy to tak nebolo. Nálada sa v priebehu posledných štyroch rokov výrazne zmenila.
Amnesty International
O opodstatnenosti Guantánama na prelome rokov 2001 a 2002 pochyboval málokto. Svet bol ešte v šoku z útokov z 11. septembra. Západ sa zhodol na nutnosti vojenského zásahu v Afganistane, kde mal základňu Taliban a teroristi. Zajatci, čo skončili na Guantáname, sa zdali automaticky vinní.
"Zaobchádzanie s väzňami skúmame desaťročia a intenzívne utajovanie informácií z Guantánama je v súčasnej situácii veľmi znepokojujúci jav," napísala v správe Amnesty International začiatkom roka 2002 a Washington obvinila z porušovania ľudských práv zadržiavaných.
Prešli štyri roky a tento postoj si osvojil takmer celý svet - americkí spojenci i nepriatelia, Organizácia Spojených národov, Európsky parlament, Medzinárodný výbor Červeného kríža, ktorý by mal na budúci týždeň americkú námornú základňu navštíviť.
Situácia sa obrátila. Vinné sú Spojené štáty a podozriví bojovníci Talibanu či al-Káidy sú dnes obeťami. Odpor sa zintenzívňuje najmä v posledných mesiacoch a vystupňoval sa po víkendovej samovražde troch väzňov.
Je to trestanecká kolónia, gulag našich čias. Aj takto ho nazývajú kritici z celého sveta.
Dnes už aj americký prezident George Bush priznáva, že základňu treba zatvoriť. "Chcel by som uzavrieť tento tábor a predviesť väzňov pred súd," povedal Bush pre nemeckú ARD v máji. Správa o samovraždách ho údajne veľmi znepokojila.
Podozrenie a nevina
Vojenská základňa na kubánskom Guantáname patrí Spojeným štátom už viac ako sto rokov. Jej prenájom získali na základe zmluvy z roku 1903 po španielsko-americkej vojne. V posledných rokoch sa stala neoficiálnou metropolou vojny proti teroru.
Medzinárodná kritika
Na mieste zadržiavajú aj nevinných. Známy je príbeh troch britských moslimov, ktorých prepustili po viac ako dvoch rokoch.
"Jediná vec, o ktorej tam rozmýšľate, je, ako dosiahnuť spravodlivosť alebo sa zabiť," povedal AP jeden z nich - 29-ročný Shafiq Rasul. Na Guantánamo sa pritom dostali priamo zo svadby svojich blízkych v Pakistane.
Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová v januári pre časopis Spiegel nekompromisne povedala: "Inštitúcia ako Guantánamo vo svojej súčasnej podobe nemôže existovať, o tom niet pochýb." Nasledoval britský premiér Tony Blair. Označil väzenie "ako anomáliu, s ktorou sa skôr či neskôr musí niečo urobiť".
Už sú proti Američania
Postupne začali byť kritickí aj americkí novinári. Známy komentátor New York Times Thomas Friedman prezidenta vyzval: "Proste ho zavrite."
"Spojené štáty by mali postaviť všetky osoby zadržiavané na Guantáname pred súd alebo ich prepustiť. Rovnako by sa mali zdržať všetkých praktík "rovnajúcich sa mučeniu". Uviedla to vo februári Komisia OSN pre ľudské práva v Ženeve a postavil sa za ňu aj generálny tajomník Kofi Annan.
Autor: BRAŇO ONDRÁŠIK, MAREK CHORVATOVIČ
