Matka dvadsaťročného vojaka Jána Neupauera, ktorý prežil masakru neďaleko ukrajinsko-slovenskej hranice, sa šokujúcu správu dozvedela utorok okolo pol piatej poobede. „Neviem presne opísať svoje pocity, keď mi prišli policajti oznámiť, čo sa stalo. Ale kdesi vo vnútri som cítila, že Janko je živý a že bude v poriadku,“ hovorí Oľga Neupauerová

Jej syn mal do civilu ešte osem dní a mal väčšie šťastie ako jeho kamarát a riaditeľ oddelenia hraničnej polície, ktorých neznámy zločinec zabil. Napriek dvom guľkám v krku prežil.

„To, že pri ňom stáli v tej chvíľu všetci svätí, je slabé slovo. Nie sme síce fanaticky veriaca rodina, no nepochybujem, že Boh existuje. Verím tomu, že každý človek má svoj osud, ktorý sa podobá knihe a tá Jankova sa ešte nekončí,“ hovorí Oľga Neupauerová.

To, že situáciu znáša zatiaľ bez psychickej ujmy, nie je pre matku prekvapením. „Odmala bol veľmi vyrovnaný. Ešte keď chodil do základnej školy, sa jeho učiteľka pýtala, či vyrastá iba medzi dospelými, pretože nereaguje ako iné deti v jeho veku. Keď sa psychicky nepoložil na začiatku, teraz to už zvládne.“

Napriek tomu, že najprv sa vyučenému mechanikovi na vojnu veľmi nechcelo, neskôr už rozmýšľal aj o profesionálnej dráhe vojaka. Pani Neupauerová má ešte dvoch synov, ktorých čaká vojenská služba. Či sa nerozhodnú radšej pre civilnú službu, nevie, ale myslí si: „Hraničné priechody by v každom prípade mali strážiť policajti.“

Ján Neupauer slúžil na hraničnom priechode sedem mesiacov a na otázku, či sa oňho nebála, odpovedá: „Samozrejme, že som cítila strach. Lenže človek musí žiť a robiť svoju prácu, starať sa o rodinu. Keby každý podľahol panike, tak by sme nevychádzali ani na ulicu.“