Do Nemecka sa na futbal chystá vraj až 40-tisíc českých fanúšikov. Okolo sedemtisíc z nich sa dostalo aj na včerajšie stretnutie Česko - USA. Okamihy pred zápasom na štadióne v Gelsenkirchene boli pokojné a priateľské. FOTO - ČTK
GELSENKIRCHEN - Po žltom piesku sa kĺzala malá lopta. Kamienky odletovali. Dvadsať metrov od červeného dresu k bielemu a hneď zase späť. Vychádzal veľký mesiac. Za dvoma českými fanúšikmi, ktorí si kopali, svietila rozľahlá videostena. Na šesťdesiatich štvorcových metroch prebiehalo stretnutie Angoly s Portugalskom. Na vyhriatom betóne nízkej tribúny s modrým zábradlím posedávali dve stovky fanúšikov, pri vydarenej akcii zatlieskali. Občas sa odniekiaľ z plochy ozvalo skandovanie. "Jú-es-ej." Hneď nato: "Česi, Česi."
Takto to v nedeľu večer, necelý deň pred zápasom Česko - USA, vyzeralo pár stoviek metrov od arény AufSchalke na trávniku Glückauf.
Na nafúknutej bráne pri vchode stálo napísané Fan Fest Gelsenkirchen. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch minulého storočia tam žiarilo miestne Schalke, ktoré šesťkrát dobylo nemecký titul. Teraz si sem môže prísť užívať šampionát až dvadsaťdvatisíc fanúšikov. Odohrajú sa tam koncerty, vystúpi napríklad aj Bryan Adams.
Pri piatkovom zápase Nemecka s Kostarikou bolo plno. A postarali sa o to aj nadšení Poliaci, ktorí sa chystali na duel svojho tímu s Ekvádorom (0:2). To sa hralo práve v Gelsenkirchene. Do Nemecka vraj mierilo až 300-tisíc poľských fanúšikov, na štadión ich však prenikla zhruba osmina. V nedeľu však atmosféra pripomínala skôr hody tesne pred záverečnou. Výčapníci sa pokojne opierali o pípy v pojazdných stánkoch. "Trošku nás prekvapilo, že to tu vôbec nežije," čudoval sa Jiří Kříž, učiteľ a divízny rozhodca z Frýdlantu.
Lacný kemp? Len od 25 rokov
S troma kamarátmi posedávali na betónových schodoch oproti tribúnke, ďaleko od plátna. Vyzuli sa a chladili si unavené nohy. Od rána boli na ceste, do Gelsenkirchenu dorazili o piatej večer.
Trochu sa posťažovali, že im "nabúchaní" bodyguardi v sivých tričkách zobrali pri vstupe fľaše s vodou, ktoré vnútri stáli štyri eurá. A rozmýšľali, kde budú spať.
"Chceli sme ísť do kempu pre fanúšikov pri štadióne. Lenže ten je len do dvadsiatich piatich rokov," povedal Milan Bobek, ďalší z partie. Namiesto lacného bývania tak prišiel na rad spací vak a stan. Ráno opláchnutie na kúpalisku pri aréne a obed v rýchlom občerstvení. A po zápase? Podľa nálady, buď cesta domov, alebo ešte oslavná noc v tristotisícovom priemyselnom meste. Ostatní fanúšikovia polihovali na trávnatých medziach alebo chodili okolo stánkov ladených do národných farieb. V talianskom predávali pizzu, v brazílskom miešali caipirinhu. Český chýbal. Lenivý večer rozptyľovali len roztlieskavačky, ktoré cez prestávku na pódiu stavali pyramídu z tiel.
"A teraz ideme radšej do krčmy," ozvalo sa zo skupinky Čechov.
Autor: MARTIN FILIP, ROBERT NEUMANN, Lidové noviny
