Tridsaťtritisíc ľudí na koncerte je rekordné číslo. Viac divákov na Slovensku doteraz naživo videlo iba Eltona Johna, to však bola reklamná akcia s voľným vstupom. FOTO - MIROSLAV HUDÁK

V rámci svetového turné na Slovensku po prvýkrát koncertovala legendárna britská skupina. Na štadióne Interu Bratislava jej tlieskali tisíceBolo pár minút po ôsmej v nedeľu večer, keď spevák britskej Sisters Of Mercy z pódia vyhlásil: "Ďakujeme za trpezlivosť." Bolo to viac ako výstižné - monotónne pesničky gothic-rockovej predskupiny s utlmeným zvukom a klubovou atmosférou, ktorú zakončili najväčším hitom Temple of Love, niektorí odzívali, iní odtrpeli.

Pre mnohých ľudí bol príchod Depeche Mode splnením malého sna. Staršie ročníky si pretierali oči, že naozaj vidia naživo svoje idoly z mladosti. V osemdesiatom ôsmom im museli stačiť skopírované kazety, iba zopár šťastlivcov sa dostalo na koncert do Prahy či do Budapešti.

Depeche Mode našťastie nehrajú hudbu pre pamätníkov, napriek tomu, že vekovo už dávno patria do strednej generácie.

Hoci veľká časť publika prišla na Inter spomínať, nostalgia nemala na bratislavskom koncerte miesto - staré piesne majú nové aranžmány a veľkú časť večera si zaslúžene zhltol nový album Playing The Angel, podľa mnohých kritík najlepší album od čias skvelého Violatoru.

A Pain That I'm Used To, druhý singel z aktuálneho albumu, bol tou skladbou, ktorá otvorila jedenapolhodinový koncert. Jeho obsah vytvárajú obrovský talent skladateľa Martina L. Gora, spev Davida Gahana a klávesy Andrewa Fletchera (všimli ste si, že viac tlieskal ako hral?).

Gahan prišiel na pódium upravený ako na prvotriednu párty a nakoniec skončil až do pol pása nahý. Jeho frontmanstvo je nespochybniteľné, ale tým, kto ťahá odkaz Depeche Mode ďalej, je Gore. Jeho piesne o láske, viere a utrpení po rokoch nezostarli.

Prekvapilo, že tento chlapík s bizarnou čiernou čapičkou (na pomedzí anjela a kuraťa), ktorý v osemdesiatych rokoch definoval synth-pop, odohral skoro celý koncert na gitare. Aj laici si mohli všimnúť, že nie je veľkým inštrumentalistom. Na rozdiel od upachtených technikov však dokáže na tento nástroj skladať nádherné melódie a ako predviedol v sólovom bloku, je aj skvelým spevákom - jeho Home bolo jedným z vrcholov koncertu.

Základ vystúpenia tvorili piesne z Violatoru, Songs Of Faith a Devotion, albumov, na ktorých geniálne spojili chladný zvuk syntezátorov s trendmi elektroniky a alternatívnej rockovej hudby. Tohto zvuku sa držia dodnes.

Personal Jesus, Enjoy The Silence, In Your Room alebo I Feel You sú dokonalé piesne, krásne klenutá Walking In My Shoes alebo aktuálna Precious priam nadpozemské. Aj staršie kúsky ako Never Let Me Down, Behind The Wheel či A Question Of Time hovoria, že Gahan a spol. boli vlastne rockovu kapelou zamaskovanou za partiu statických postavičiek za klávesmi. Len sme si to vtedy akosi nevšimli.

Bol to najväčší koncert v dejinách Slovenska. Sklamala však slabá aparatúra, ktorá akoby šliapala iba na "pol plynu". Tým sa vytrácal bližší kontakt kapely s publikom. Stačilo, aby zafúkal vietor a zvuk sa stratil za tribúnami Interu.

Depeche Mode sa u nás mohli spoľahnúť na milujúce publikum, ktoré z väčšej časti tvorila stredná generácia alebo už dávno odrastení tínedžeri. Množstvo Stredoeurópanov - Poliaci, Maďari, Česi - meralo cestu, aby videli svoje idoly naživo. V nedeľu sme boli svedkami skutočného kultu. Kapely, ktorá si žije vlastným životom už štvrťstoročie a ktorá aj bez kalkulovania vie, ako sa robí dobrá hudba pre masy.

Povedali o koncerte

Richard Müller: "Prvýkrát som ich videl v Budapešti pred dvadsiatimi rokmi, kde som dokonca na ulici stretol Gahana a ten mi podpísal lístok. Priznám sa, že viac ma bralo, keď stáli za synťákmi. Ale čo ma na ich koncerte príjemne šokovalo, bola skvelá projekcia. Jej autor Anton Corbijn je jednoducho génius."

Laco Lučenič: "Bol to veľký zážitok. Po stránke muzikantskej ma prekvapil dobrý zvuk a ako výborne hral bubeník. Očakával som, že budú hrať viac starších vecí, keďže u nás predtým nekoncertovali. Prvýkrát som ich videl už v roku 1985, vtedy to bolo niečo nové. Dnes je to skôr také milionárske hranie, ktoré sa vždy oplatí vypočuť si."

Whisky, Slobodná Európa: "Koncert sa mi páčil, ale bol som sklamaný, že zahrali veľmi málo starých pesničiek. Depeche Mode som prestal počúvať po albume Music For Masses, tak som veľa skladieb nepoznal. Ale je to stará dobrá kapela, pri ktorej som si potvrdil, že hrá v podstate rockovú muziku."

Tomáš Sloboda, Le Payaco: "Najviac sa mi páčilo, akým spôsobom reagovali ľudia. Bolo čarovné, ako tie pesničky dokázali vytvoriť prekrásnu atmosféru. Trochu ma sklamalo, že nedali ešte dva prídavky, ktoré občas hrávajú na tomto turné. A ešte, že hrali veľmi krátko. Ani som sa nenazdal a bol koniec." (peb)

FOTO - MIROSLAV HUDÁK