Traja väzni sa obesili v americkom zadržiavacom stredisku Gauntánamo na Kube. Základňa, na ktorej Američania zadržiavajú osoby podozrivé z terorizmu, je pritom už roky terčom medzinárodnej kritiky. Trojicu väzňov - dvoch Saudskoarabov a Jemenčana - našli obesených v sobotu v celách v jednej z najstráženejších častí komplexu Camp 1.

Ide o prvé úmrtia v tomto zariadení od jeho vzniku začiatkom roku 2002. Ako napísal Washington Post, Pentagon sa vždy hrdil, že z doteraz 759 zadržiavaných nezaznamenal ani jedno úmrtie. No asi 25 väzňov sa už celkovo 41-krát pokúsilo o samovraždu. Väzni na obesenie použili oblečenie a posteľné obliečky.

Psychologická vojna

Motívy samovrážd nie sú jasné, Washington hovorí o plánovanom skutku, ktorý je iba súčasťou psychologickej vojny proti Spojeným štátom. "Určite to bol plánovaný skutok, nie spontánny," povedal Harry Harris, veliteľ amerických síl na Guantáname. Vo vnútri tábora sa podľa neho rozchýrila "mýtická predstava", že smrť troch väzňov povedie k zavretiu Guantánama. Všetci traja v minulosti na protest držali hladovku. "Sú veľmi bystrí, kreatívni a odhodlaní. Bol to skutok asymetrickej vojny, ktorú proti nám vedú," citovala Harrisa BBC.

Akt zúfalstva

Kritici Guantánama vidia samovraždy ako akty zúfalstva. Ako povedal Josh Colangelo-Bryan z Centra pre ústavné práva, ktoré zastupuje 200 väzňov, samovraždy nie sú prekvapením. "Povedali im, že v Guantáname nemajú ako ľudia žiadne práva," povedal pre CNN. Jeden z klientov mu počas októbrovej návštevy povedal, že "radšej zomrie, než by mal žiť bez práv". "Nevidia tomu koniec. Vôbec ich nepostavia pred nezávislých sudcov," zdôraznil Ken Roth z Human Rights Watch.

Udalosti sú ďalšou výzvou pre Georgea Busha a jeho vojnu s terorizmom, ktorý je pod stále väčším tlakom. Komisia OSN pred mesiacom vyzvala americkú vládu, aby zavrela Guantánamo a ostatné tajné väznice, ktoré môžu Američania spravovať.

Koniec Guantánama?

Aj vplyvní medzinárodní lídri však volajú po zavretí tábora - medzi nimi aj britský premiér Tony Blair či nemecká spolková kancelárka Angela Merekelová. V súčasnej dobe je na Guantáname zadržiavaných približne 460 osôb. Zatiaľ však obvinili iba desiatich zo všetkých zadržiavaných. V minulosti sa pritom ukázalo, že v tábore väznili mnoho nevinných. Reportáž o piatich čínskych moslimoch nedávno priniesla ABC News. Na Guantáname ich pritom zadržiavali štyri a pol roka, z toho rok potom, čo ich oficiálne americké úrady vyhlásili za nevinných. Následne ich však žiadna krajina nechcela prijať na svoje územie. Teraz žijú v Albánsku.

Väzenie otvorili vo vojne v Afganistane

Zardžiavací tábor v zálive Guantánamo od roku 2002 využívajú Američania ako vojenské väzenie pre podozrivých teroristov. Zajali ich počas bojov v Afganistane alebo v priľahlých oblastiach a držia ich ako "nepriateľských bojovníkov". Medzinárodné spoločenstvo a organizácie zaoberajúce sa ľudskými právami tvrdia, že s väzňami sa zle zaobchádza, dokonca ich mučia. Ešte intenzívnejšia je diskusia o ich právnom statuse. Administratíva ich totiž nepovažuje ani za vojnových zajatcov ani za regulárnych zločincov, a preto im nedovoľuje procedúru tradičného právneho systému v USA. Camp 1, v ktorej spáchali väzni samovraždu, je súčasťou tábora Delta, ktorý postavili medzi prvými. Ide o jedno z najstráženejších krídel tábora. Väzni sú v celách osamote a dvakrát do týždňa majú povolenú 30-minútové vychádzku na malom dvore. (bo)