Lekár Július Kazimír: "Tenis vyžaduje perfektnú dynamickú rovnováhu celého tela, teda čo najlepšiu stabilitu trupu oproti pohybujúcim sa dolným končatinám. Základným predpokladom stability častí chrbtice, od ktorej sa odvíja celková stabilita tela, je kvalitná funkcia sústavy hlboko uložených svalov. Priečny sval brucha, malá časť vnútorného šikmého svalu brucha, hlboké chrbtové svaly, svaly panvového dna a bránica. Za účelom zlepšenia stability a zvýšenia razancie úderu tenisti využívajú techniku nárazového výdychu, ktorý je sprevádzaný hlbokým vzlykom. V intenzite až do 100 decibelov. Nastáva aktivácia všetkých spomínaných štruktúr hlbokého stabilizačného systému trupu a takáto technika môže zlepšiť silu a presnosť tenisového úderu.

Psychológ Tomáš Gurský: "Z fyziologického hľadiska môže hlasné intenzívnejšie dýchanie viesť k rýchlejšiemu výdychu a tým k zvýšeniu voľnej kapacity pre nádych. To nie je, najmä v dlhších výmenách, na zahodenie. Úder spojený s intenzívnejším výdychom je dôraznejší ako bez neho. Z psychologického hľadiska to môže hráčovi pridať na dôraze a rozhodnosti hry a udržiava ho to vo vlastnom zápasovom tempe, ktoré často rozhoduje o priebehu hry. Načúvanie vlastnému tempu je v tenise nesmierne dôležité a tvorí súčasť herného tranzu. Je dobré, keď je hráča 'plný kurt', ľahšie si potom presadí svoju hru. Na druhej strane, súpera to môže vyrušovať a vyvádzať z tempa. Niekedy mám dojem, že to celé pôsobí trocha hystericky, ale je zaujímavé, že v psychoterapii existuje aj tzv. vzlykavá metóda. Tenis by však nemal byť o tom, kto sa bude na kurte prezentovať extrémnejším vzlykaním." (slo)