Srbská radiálna strana (SRS) je postrachom nielen proeurópsky orientovaných obyvateľov, ale aj Bruselu. A podľa posledných prieskumov oprávnene. Ak by sa tam konali voľby v tomto čase, radikáli by mohli mať spolu s Miloševičovými socialistami dosť kresiel na zostavenie vlády.
V Belehrade sa čoraz hlasnejšie hovorí o tom, ako umlčať domácich ultranacionalistov. Minulý týždeň koaličná strana G17 Plus navrhla, aby extrémistom, ktorí spolupracovali s režimom exprezidenta Slobodana Miloševiča, zakázali pôsobenie v politike. Niektoré srbské mimovládne organizácie to požadujú už dávno.
Politikov z proreformnej strany G17 Plus pohoršilo, že predstavitelia radikálnej strany obvinili jej ministerku z chorvátskej ustašovskej (fašistickej) minulosti a jej rodinu obvinili zo zodpovednosti za vraždy desaťtisícov ľudí. Prozápadne orientovaných politikov nenávistná rétorika vydesila.
Radikáli na čele s Vojislavom Šešeljom, ktorý je v Haagu obvinený z vojnových zločinov, sa ospravedlňovať nemienia.
G17 Plus teraz spolu s ôsmimi renomovanými mimovládnymi organizáciami požiada prokuratúru, aby dala na Ústavný súd podnet na zakázanie radikálov. Podľa právneho experta Stevana Liliča je ich legálny zákaz síce komplikovaný, ale možný. "Taká rétorika predsa nemôže byť tolerovaná v demokratickej spoločnosti," citovalo Liliča belehradské rádio B92.
Nenávistná politika radikálov nie je ničím novým. Politici z najsilnejšej opozičnej strany presadzujú myšlienku takzvaného Veľkého Srbska. Presne tak sa volá aj ich stranícky časopis. Medzinárodný trestný tribunál pre vojnové zločiny považujú za súčasť západnej konšpirácie proti Srbom a hľadaného Ratka Mladiča za národného hrdinu.
"Teraz je dôležité vyslať im signál, že ich extrémizmus tolerovať nebudeme," tvrdí šéfka belehradského Helsinského výboru Sonja Biserko. S ich zákazom to však nie je jednoduché a nie je ani príliš pravdepodobný. Srbská radikálna strana je najpopulárnejšou stranou v krajine a jej súdny zákaz by mohol vyvolať búrlivé nepokoje.
MIREK TÓDA
