Bratislava sa stala veľkomestom. Pokiaľ hovoríme o hudbe. A o uplynulom víkende.

Uznajte sami - dva medzinárodné festivaly: elektronickej hudby a gitarovej hry, k tomu ešte sólový koncert legendárnej skupiny Depeche Mode. V piatok podvečer tak v hlavnom meste vznikol neobvyklý úkaz. Na oboch brehoch Dunaja sa dali pozorovať väčšie skupiny fanúšikov líšiace sa výzorom i oblečením, ako čakali na svojich hudobných hrdinov.

Spln a slnečný víkend narúšalo len piatočné nočné mrholenie. Možno práve to odradilo aj ďalších návštevníkov Wilsonicu. Alebo žeby to bol málo atraktívny program? LTJ Bukem a Matthew Herbert patria medzi súčasnú špičku na scéne elektronickej hudby. Ďalšie mená si vyžadujú uveriť, že pochvalné ódy v propagačných materiáloch nie sú len pekné frázy.

Špecifikom Wilsonicu je prepojenie koncertného sveta s atmosférou klubov a tanečných párty. Organizátori provokujú - chcú, aby ste tancovali a počúvali zároveň. A to nie je jednoduché. Mnohí s tým majú problém, čo sa potvrdilo pri koncerte britského producenta Matthewa Herberta.

Po sólovej dídžejskej návšteve na Slovensko priviezol konečne aj živú kapelu. Aj keď Roisín Murphy ostala doma, predviedli sa slušne. Dva vokály, dychári, gitarista a bubeník. Zahrali najmä materiál z aktuálneho albumu Scale. Bol to typický Herbert - akurát viac pesničkový. Viac ako vložený politicko-spoločenský kontext však mnohých zamestnávala otázka: Toto má byť akože ten headliner? Bol.

Príjemným spestrením piateho ročníka bol nápad predstaviť rezidentov bratislavských klubov v trochu neobvyklej pozícii. Počas dňa. Táto pozícia je však neobvyklá aj pre návštevníkov. A hrať pre desať ľudí nie je práve dídžejský sen. V prípade rapperov AMO a Vec ich bolo možno päťdesiat. Značný rozdiel, keď obvykle vypredávajú kluby.

Sobotný večer Wilsonic sľuboval pochúťku nielen pre fajnšmekrov. Ak prvý deň patril relatívne náročnejšej produkcii, ten druhý mali radosť predovšetkým vyznávači tanečných parketov. Vex'd, Tim Exile, Nôze alebo LTJ Bukem s MC Conradom.

Najmä londýnske duo Vex'd predviedlo najnovší klubový trend. Priamo z ulíc a s názvom dubstep. Aj keď to asi bolo pre väčšinu návštevníkov čosi nové, priaznivé prijatie prekvapilo napokon i samotnú kapelu.

Dobre ľudia prijali i samotnú hviezdu, jedného zo zakladateľov štýlu drum'n'bass, LTJ Bukema. Jeho vyše dvojhodinový set však nebol práve najinvenčnejší, ba občas bol až príliš monotónny. Nepomáhal mu ani MC Conrad so svojím rapovým prejavom. Oveľa zaujímavejšie veci sa hrali na scéne v divadle Aréna, napríklad vystúpenie česko-anglickej zostavy kNot Photogenic.

Wilsonic sa už dlhodobejšie profiluje ako rozhľadený festival, ktorý spája hudobné žánre i ľudí. Podarilo sa to aj tento rok. Ak niečo chýbalo, bola to hviezda, ktorá by pritiahla širšie publikum.

Svoje miesto si festival však našiel - Tyršovo nábrežie a divadlo Aréna sa hodia k jeho duchu viac ako PKO. Komorná atmosféra relatívne úzkej spoločnosti fanúšikov kvalitnej súčasnej elektroniky je možno taktiež pozitívom. Wilsonic nikdy nenadbieha vkusu, tobôž masovému. (her, tp)