Michail Chodorkovský býval kedysi najbohatším Rusom, dnes si už ôsmy mesiac odpykáva osemročný trest za daňové podvody. Vo väznici na nehostinnej Sibíri. Minulý týždeň, keď ho tam tretíkrát navštívili jeho manželka a matka, sme sa vybrali za ním. Na juhovýchodný koniec Ruska, vzdialený od Moskvy 6500 kilometrov. Cez šesť časových pásem. Uprostred pustatiny bohatej na urán pri čínskych a mongolských hraniciach sa nachádza trestanecká kolónia JAG 14/10.
"Vážení pasažieri, let do Jekaterinburgu bude trvať dve hodiny. Cestujúcich do Čity prosíme, aby si po pristátí vzali batožinu, prešli pešo do letiskovej haly a počkali si na ďalšie lietadlo," oznamuje letuška ešte pred vzlietnutím z Moskvy.
Let do metropoly Čitinskej oblasti, kde sa nachádza Krasnokamensk a väznica, v ktorej už ôsmy mesiac žije Michail Chodorkovský, sa nám mierne komplikuje. Na otázku, ako dlho sa bude v Jekaterinburgu čakať na lietadlo do Čity, stewardka pokrčí plecami. "Ťažko povedať, nemalo by to byť viac ako dve hodiny. Vám nepovedali, že to nie je priamy let?"
Zo šesťhodinového letu z Moskvy je zrazu desať.
V Čite: Toyoty a pracovití Číňania
Výhodou podvečerného letu je, že pasažieri z Moskvy sa po preletení šiestich časových pásem ocitnú na letisku v Čite ráno. V hale, ktorá pripomína skôr ošumelú čakáreň na autobusovej stanici malomesta, je pološero. Svetlo nesvieti a taxikári si zháňajú prvých zákazníkov. Jeden z nich, Andrej, si sadá netradične na pravú stranu taxíka. Volant v jeho novej Toyote je na pravej strane. "Japonské auto, vozíme si ich z Vladivostoku. Je to oveľa bližšie a lacnejšie ako z Moskvy," vysvetľuje Andrej, ktorý má na rozdiel od väčšiny miestnych obyvateľov stredoázijské črty.
Stalinova politika deportácií spôsobila aj to, že v tejto zapadnutej časti Sibíri pri čínskych a mongolských hraniciach skončilo množstvo Rusov. Čita má aj prezývku mesto exilu, deportovali sem množstvo nepohodlných intelektuálov a revolucionárov. Dekabristi tam majú svoje múzeum.
Prevahu v tristotisícovom meste majú slovanské typy. Ako napríklad novinár Anatolij Melichov. "Veľa cudzincov tu nebýva. Niektorí vystúpia v Čite počas jazdy transsibírskou magistrálou, ale inak sem chodia len čínski robotníci. Sú oveľa pracovitejší a rýchlejší ako miestni. Každý rok ich príde na sezónne práce okolo dvadsaťtisíc a osemtisíc z nich tu už zostane," hovorí novinár z lokálnej spravodajskej agentúry. "Vzniká tu dosť zmiešaných manželstiev. Ženám sa páči, že Číňania pracujú a nepijú. Toto prostredie je veľmi depresívne, keď ľudia nemajú prácu, siahnu po fľaške."
Anatolijovi sa však v Čitinskej oblasti páči. "Je tu fajn, bol som v Moskve aj Petrohrade, nechcel by som sa presťahovať." Kedysi robil pre miestne noviny, ktoré vymenil za regionálnu agentúru. "Zarábam síce menej, ale aspoň nemusím robiť v provládnych novinách. Iné tú nie sú."
V zime mínus 42
Ako v každej provinčnej ruskej metropole, aj v Čite stojí na hlavnom námestí vysoká socha Vladimíra Iľjiča Lenina. Najkrajšia budova v meste s antickými stĺpmi pripomína divadlo. Namiesto hercov ho však navštevujú pupkatí generáli. Sídli tam vojenský štáb. Čita bola kedysi uzavretým vojenským mestom.
Obloha má oranžový nádych a silný vietor vháňa piesok do očí. "V stepiach nie je veľa piesku. Tento prichádza z mongolskej púšte Gobi," hovorí Danil Andrejev, absolvent moskovskej lekárskej akadémie. "Naposledy tu bolo také počasie asi pred desiatimi rokmi," dodáva.
Posledná zima bola v tejto časti Sibíri suchá, ale drsná. "Mínus 42 stupňov. V lete tu zase býva veľmi horúco, teraz však prišla jar veľmi neskoro," vysvetľuje Danil. So svojou manželkou, učiteľkou angličtiny, žije v Krasnokamensku.
Sympaťák Míša
Existujú dva spôsoby, ako sa z Čity dostať do Krasnokamenska, mesta, ktoré preslávil niekdajší miliardár Michail Chodorkovský a najväčšie ložiská uránu v Rusku. Prvým je sedemnásťhodinová cesta vlakom po železnici, ktorá vybočuje z transibírskej magistrály, druhým, prenajať si taxikára za 6- až 10-tisíc rubľov.
Podobne ako Chodorkovského rodina počas svojich pravidelných trojdňových návštev, ktoré má povolené každé tri mesiace, pred únavnou púťou autom po rozbitých cestách dávame prednosť ležadlovému vo vlaku. Lístok stojí 700 rubľov. Kupé predbehlo všetky naše očakávania. Za malý poplatok si môžeme prikúpiť čistú posteľnú bielizeň a na začiatku vagóna vrie v samovare voda na čaj.
"Vy idete určite za Chodorkovským," prihovorí sa nám 25-ročná ekonómka Nataša, keď začuje cudzincov. Ona ide do Krasnokamenska na svoju prvú služobnú cestu. Na kontrolu miestneho daňového úradu. Práve pre daňové podvody bol odsúdený Chodorkovský. Pre jedných politický martýr, hrdina politickej reality show, pre druhých miliardár, ktorému klepli po prstoch.
"Jednoznačne je teraz najslávnejším obyvateľom Krasnokamenska," hovorí Nataša. A čo si myslí o Chodorkovskom? "Neviem, ako zbohatol, ale za jeho odsúdením bola určite politika. Podobne ako moji kamaráti máme k nemu pozitívny vzťah, na rozdiel od ostatných oligarchov je sympaťák."
Podobne sa o ňom vyjadrujú aj miestni v Krasnokamensku. Existujú dva názory. Jedných Chodorkovský nezaujíma, alebo o ňom nechcú rozprávať, podľa iných je celkom fajn, "akurát mal smolu".
Za štedrosť na samotku
Hneď po minulotýždňovej návšteve manželky Inny a matky Mariny poslali Chodorkovského tretí raz na desať dní do izolovanej cely. Za trest, že sa podelil s väzňami o jedlo. "Posielajú ho tam úplne nezmyselne," hovorí jeho matka Marina Filipovna Chodorkovská.
Predtým sa jej syn Míša previnil zase tým, že išiel nahlásiť chybu na šijacom stroji, že mal pri sebe dokumenty s právami väzňov, alebo sa napil čaju v nesprávnej miestnosti.
"Sú to absurdné previnenia," hovorí známa právnička z Krasnokamenska Natalia Terechová, ktorá obhajuje exkluzívneho klienta od októbra, odkedy prišiel do sibírskej väznice. Chodorkovského navštevuje každý druhý týždeň. Jej klient je podľa nej pod oveľa prísnejšou kontrolou a tlakom ako ostatní väzni.
Za normálneho režimu žije Chodorkovský v cele s ďalšími 60 až 80 odsúdenými. "Vychádzajú spolu fajn. Míša by ich rád niečo naučil, miestne pravidlá to však neumožňujú. Čas strávený v samotke berie veľmi ťažko," hovorí Marina Filipovna Chodorkovská. Podobne ako zopár zahraničných novinárov - ruskí medzi nimi nie sú - prespáva v Krasnokamensku v skromne zariadenom hoteli na prvom poschodí paneláku.
Brezy, urán a rádioaktivita
Uväznili Chodorkovského tak ďaleko, aby za ním nechodilo veľa novinárov, aby sa na jeho prípad, ktorý poškodil imidž Ruska, zabudlo, aby čo najviac skomplikovali život jeho rodine?
Logiku v tom nevidí ani šéf krasnokamenského regiónu Vadim Timurchanovič Mulagaliev. Mesto je okrem Chodorkovského zaujímavé už len uránovými baňami. Prevládajú budovy komunistického typu. Jediné, čo dáva mestu trošku príjemnejší vzhľad, sú brezy v jeho uliciach.
Do Krasnokamenska, ktoré vzniklo na konci šesťdesiatych rokov, povolali vtedy nukleárnych expertov z celej krajiny. "Ťaží sa tu väčšina uránu v krajine," hovorí hrdo Mugalaliev. Chodorkovský ho nezaujíma. "Nepoznám ho osobne, neviem, čo si mám o ňom myslieť."
Na otázky, či v meste nie je zvýšená rádioaktivita a počet rakovinových ochorení, ako to koluje medzi miestnymi obyvateľmi, reaguje podráždene. "Paríž má vyššiu rádioaktivitu ako toto mesto."
o o o
"Čo si myslím o Krasnokamensku? Nič, je to mesto. Chodím sem, aby som sa videla s manželom, to je všetko," hovorí Inna Chodorkovská. Na krku má ružový mp3 prehrávač iPod. Na rozdiel od svojej svokry nie je veľmi zhovorčivá a na novinárske otázky odpovedá krátkymi úsečnými vetami.
Po troch dňoch s manželom a krátkom brífingu s novinármi sa vracia vlakom do Čity, odkiaľ spolu so svokrou odlieta súkromným lietadlom do Moskvy.
My sa vraciame taxíkom, aby sme stihli leteckú linku do Moskvy. Prvých sto kilometrov smerom do Čity štrkovitá deravá cesta asfalt ešte nikdy nevidela. Nakoniec sme sa ponáhľali zbytočne. Lietadlo do Moskvy meškalo sedem hodín. Z letiska vidíme štartovať modré súkromné lietadlo, ktorým sa vracia domov Chodorkovského rodina.
foto - autor
Trestaneckú kolóniu JAG 14/1 v Krasnokamensku, kde si odpykáva trest Michail Chodorkovský, sme mohli vidieť len zdiaľky.
FOTO
Chodorkovského manželka Inna a matka Marina chodia vlakom do Krasnokamenska z Čity každý štvrtý mesiac. Míšu môžu navštíviť na tri dni.
Autor: MIREK TÓDA, Krasnokamensk
