Podzemie banských miest totiž križujú kilometre štôlní a podzemných chodieb. Podložie nie je také pevné, čo môže záchranárom skomplikovať prácu. Môže totiž znamenať výrazné poškodenie objektov či preborenie štôlní.

Na akcii sa zúčastnili hasiči, rýchla zdravotná služba, psovodi, banskí záchranári a členovia krízových štábov. Odskúšali si záchranu ľudí v zavalených domoch, či uviaznutých v autách. "Koordinácia jednotlivých zložiek musí v takýchto prípadoch klapať ako hodinky, lebo v poddolovaných mestách je záchranná akcia mimoriadne náročná," povedal SME veliteľ zásahu Slavomír Ostrihoň.

Akcia s množstvom ranených figurantov a záchranárov sa uskutočnila v centre na Trojičnom námestí. Nenechali si ju ujsť ani početní turisti. "Človek to berie ako fikciu, ale ide o vážnu vec. Bývam v centre mesta a hoci si to zriedka pripúšťam, obavy mám," povedal nám obyvateľ mesta.

Stredoslovenským banským mestám sa zemetrasenia v minulosti nevyhýbali. Predovšetkým veľké zemetrasenie v 15. storočí Kremnicu i Štiavnicu vážne poškodilo. Prvé väčšie otrasy zaznamenali už v roku 1441, o dva roky neskôr pri veľkom zemetrasení zahynuli desiatky ľudí a bolo zničených množstvo domov. Tragické zemetrasenie sa podpísalo aj na vzhľade jedného z najväčších banských prepadlísk v Európe, ktoré leží v lokalite Šturec pri Kremnici. Je dlhé až 700 metrov a v niektorých miestach dosahuje hĺbku viac ako sto metrov. (eta)