Čo je pre jedného človeka najväčším pôžitkom, to môže byť pre druhého takmer krutým trestom. Tak je to aj pri dovolenkách. Každý má iné potreby, túžby a, samozrejme, aj možnosti.Hoci bol máj, v Tunisku už bolo horúco. Približne ako u nás, keď hovoríme o tropických horúčavách. Sedeli sme na nádvorí Veľkej mešity v Kajrúvane v tieni dvojitej kolonády. Obloha bola taká modrá až si fotograf povzdychol, že toto mu nikto neuverí.
Vzduch sa ani nepohol, len občas ho rozvlnili krídla desiatok lastovi-čiek, ktoré krúžili okolo minaretu a ponad obrovské nádvorie. Chvíľu sme boli v celom komplexe len traja - pri vstupnej bráne sedel predavač lístkov. Hlavná turistická sezóna pre Európanov sa ešte nezačala, ale ako to tam vyzerá v júli či auguste, sme si nevedeli predstaviť.
Veľká mešita v Kajrúvane skôr pripomína pevnosť. Vysoké múry obopínajú rozľahlé nádvorie s rozmermi 95-krát 80 metrov. S farbou piesku a netradičným minaretom pripomína púštne malijské či nigerské mešity.
Kajrúvan jeho zakladatelia založili na piesočnej pláni. Prvá čisto arabská osada tu stála od roku 670 a už názov napovedá, že bola križovatkou ciest a zastavovali sa tu karavány. Kajrúvan sa veľmi rýchlo zaradil medzi najdôležitejšie arabské strediská a sväté islamské mestá - hneď za Mekku, Medinu a Jeruzalem. Každoročne sa stáva centrom osláv Prorokových narodenín.
Mešita samotná patrí k skvostom arabskej architektúry. Klenbu veľkej modlitebnej sály podopiera 600 byzantských a rímskych stĺpov, ktoré sem priviezli z mnohých archeologických nálezísk. Neveriaci ju však môžu obdivovať len od dverí. Krížom cez vchod boli preložené lavičky a pokladník najprv vehementne mával spoza svojho stola a keďže sme sa tvárili dostatočne nechápavo, za tričko nás vytiahol von. Nepomohlo, ani keď ženská polovica vytiahla z ruksaku veľkú šatku. Do tejto a vlastne ani do žiadnej inej mešity v Tunisku, ak teda nie je múzeom, inoverci nesmú vstúpiť. Podľa fotografií a bedekrov je vo Veľkej mešite vzácny a nádherný mihrab - modlitebný výklenok s farebnými fajansami a aj kazateľňa - minbar s originálnou ornamentálnou výzdobou. Na ten sa nám však nepodarilo v neosvetlenej mešite dovidieť.
Mešite dominuje netradičný masívny minaret z 11. storočia, ktorý sa smerom nahor zužuje tromi na sebe postavenými poschodiami.
Kajrúvan je od roku 1988 zaradený do zoznamu svetového dedičstva UNESCO nielen pre mešitu, ale aj pre vzácne staré mesto - medinu. Kľukaté uličky s malebnými obchodíkmi sa skrývajú za múrmi hradieb z nepálených tehál. Pri blúdení máte pocit akoby sa tu zastavil čas. Mesto je totiž preslávené aj ručne viazanými kobercami a práve v medine nájdete obchodíky, kde ich nielen predávajú, ale aj vyrábajú. Určite sa vám nepodarí odísť bez toho, aby ste neprešli povinnou prehliadkou tých najkrajších kobercov. Neodbytní muži vás doslova vtiahnu do predajne aj napriek jasnému ubezpečeniu, že určite nemáte ani dolár. Ženy a dievčence, lebo len ony môžu koberce tvoriť, vám s úsmevom na tvári predvedú, aké je to jednoduché pliesť uzlíky. Ak nebudete dostatočne rázni, budete musieť túto tortúru podstúpiť viackrát. Odmenou vám môže byť pohľad na mesto zo strechy domu. Zvyčajne vás tam majiteľ pustí rád. Výhľad na Veľkú mešitu
a na hlinené staré mesto s terasovitými strechami, kde sa suší bielizeň, rušia len satelitné antény.
JANA ČEVELOVÁ
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
