j knihe zozbieral životopisy vyše 160 osobností, ktoré sú pochované na ružomberskom cintoríne a významným spôsobom sa zapísali do našich dejín. Boli to najmä osobnosti slovenského priemyslu a bankovníctva, povedal autor publikácie.

"Kniha je výsledkom niekoľkoročnej práce v teréne, v archívoch, s literatúrou, príjemných stretnutí so žijúcimi rodinnými príslušníkmi osobností pochovaných na ružomberskom cintoríne," povedal Kendera. Jeho autorské úsilie smeruje k vyhláseniu ružomberského cintorína za národnú kultúrnu pamiatku. Recenzent knihy, univerzitný pedagóg a historik Ivan Chalupecký si myslí, že najlepším vonkajším prejavom významu cintorína v Ružomberku by bolo jeho vyhlásenie za národný cintorín, podobne ako je to v Martine. "V Martine sú pochované osobnosti hlavne z oblasti kultúry, politiky a národného života, čo je však len časť mozaiky. Bez ekonomickej podpory by boli národné snahy veľakrát márne," zdôvodnil.

Hlavný mestský cintorín vznikol v roku 1913 v Ružomberku, v časti Kalvária. Posledný odpočinok na ňom našli mnohé významné slovenské osobnosti. Medzi nimi sú napríklad prvý slovenský profesionálny archeológ Vojtech Budinský, rodina výtvarných umelcov Dúbravských, maliar Ľudovít Fulla, básnik a dramatik Ignác Grebáč Orlov, filozof kultúry Ladislav Hanus. (tasr)