ra centrálnej banky ruský prezident Vladimir Putin. Nahradil tak Viktora Geraščenka, ktorý minulý týždeň náhle odstúpil.

Od Ignatieva sa očakáva predovšetkým urýchlenie reforiem v bankovom sektore, ktoré v posledných rokoch prebiehali len veľmi pomaly. Bankári sa obávajú, že bankovníctvo sa môže stať Achillovou pätou ruského hospodárstva, ak sa reformy budú aj naďalej odkladať. Otázne je, či sa novému guvernérovi podarí presadiť privatizáciu štátnych bánk ešte pred budúcoročnými parlamentnými voľbami. Prisľúbil, že sa zasadí za postupný priebeh reforiem, zavedenie medzinárodných účtovných štandardov a systému na ochranu vkladov v neštátnych bankách. Podľa neho sú ale nevyhnutné a potrebné reformy v bankovom sektore otázkou rokov, a nie mesiacov.

Geraščenka často kritizovali za umelé udržiavanie kurzu rubľa oproti americkému doláru v čase, keď inflácia v Rusku dosahovala dvojciferné hodnoty. Za posledné dva až tri mesiace sa rubeľ oproti doláru oslaboval rýchlejšie a túto tendenciu si udrží aj po zvolení nového guvernéra. Ignatiev vyhlásil, že „banka v posledných rokoch presadzovala primeranú monetárnu politiku a nevidí dôvody ju významnejšie meniť“.

Centrálna banka s prebujnenou byrokraciou, obrovskými rezervami a cez silnú štátnu banku Sberbank aj s takmer monopolným vplyvom na trhu vkladov hrala priveľkú úlohu v nestabilnom a nepokojnom období. Ruská ekonomika v priebehu uplynulých rokov rástla a finančne sa stabilizovala. Vysoký rubeľ a komerčný bankový sektor v úpadku však oslabovali domácich výrobcov.

Ignatiev sa nechystá preobsadiť významné riadiace posty. Otázne je aj to, ako silno dokáže bývalý akademik čeliť tlaku vlády, kde má veľa známych. Ignatiev však akýkoľvek vládny vplyv na svoju osobu nepripúšťa. Začiatkom budúceho mesiaca sa do druhého čítania dostane v ruskom parlamente návrh zákona, ktorý umožní verejnosti lepšie dohliadať na činnosť centrálnej banky. (sita)