Hlinené schody vedúce do vínnej pivnice Ivana Bahnu už takmer vôbec nerozoznať. Kotúľajúce sa sudy a topánky generácií obyvateľov Pukanca ich vydrali až na súvislú šikminu. Vinár si pri vchode pripravuje sviečky a ako vchádza do desaťmetrovej hĺbky, plamienky robia po klenbách čudesné tiene.

„Teraz je tu osem stupňov Celzia. Približne táto teplota sa udrží počas celého roka,“ ukazuje na ortuťový stĺpec. Jeho ľach, ako tunajší vínne pivnice nazývajú, je jedným z približne stovky v okolí. Do pomerne mäkkého zvetraného andezitu sa krompáče chýrnych baníkov zabárali ako do masla. Keď treba vytesať výklenok na sviečky, postačí Ivanovi aj sekera.

„Tristodvadsať, dvesto, stosedemdesiat,“ vyratúva vinár objemy sudov. Oko nezradí a nezapochybuje ani nad jediným z dvanástich. Dubové drevo obracal v rukách jeho otec. „Je hádam najstarším žijúcim debnárom v Pukanci. Ešte vždy si sadne a čo-to porobí. Baví ho to, to hej,“ odkrýva vzťah predkov k dôležitej súčasti vinárstva Ivan.

„Tento ľach som kúpil pred sedemnástimi rokmi. Steny boli hladučké, plesňou zarástli, až keď sme sem uložili sudy. Hádam tá pleseň potrebuje vínne výpary,“ pousmeje sa. Vrstva tmavého koberca a na zemi fľak ušľachtilej bielej plesne sú dôkazom dobrého prostredia. Mince koruny, dináre, forinty, fenigy aj eurá popľuli a vtlačili spokojní návštevníci. Aby sa sem ešte vrátili!

Cibuľa na všetky spôsoby a víno ku každému jedlu, to je vraj alfa a omega pukaneckej gastronómie. Aby Ivan dorobil každoročne svojich 2000 litrov, má robotu od januára do decembra. Vo vinohrade mu už pomôže aj trinásťročný syn. A čo je na remesle najdôležitejšie? „Hygiena sudov,“ odvetí bez rozmýšľania.

Z hrozna rastúceho na neveľmi kvalitnej pôde sa dorobí müller aj frankovka. Najčastejšie však mierne kyselkavý pukanský otelák a pesecká leánka.

Ako sa z oblasti vytratilo baníctvo, na ústupe je aj vinárstvo. „Je to naozaj pomerne drahý koníček. Ja si dorábam len pre vlastnú potrebu, mám veľkú rodinu. Mnoho vinohradov je zarastených burinou. Niektorí majitelia svoje pozemky popredali a noví vlastníci vinič vyklčovali. Ktovie, koľko nás o pár rokov zostane,“ spýta sa, ale odpoveď radšej nehľadá.