Podpredseda Smeru Robert Kaliňák (na snímke) pripustil, že ľudia s ročným príjmom nad 600-tisíc korún by mohli platiť vyššiu daň ako ostaní. Ďalší podpredseda Igor Šulaj navrhuje 25-percentnú daň pre tých, čo zarábajú viac ako milión ročne. Ekonóm Pavol Kárász tvrdí, že politici Smeru "strieľajú" rôzne cifry a sú populisti. FOTO - ČTK
BRATISLAVA - Milionárska daň, ktorú navrhuje Smer, by do štátneho rozpočtu veľa peňazí nepriniesla. Ak by Smer presadil návrh svojho podpredsedu Igora Šulaja, že ľudia s príjmom nad milión ročne by mali platiť daň 25 percent, verejné financie by boli podľa odhadov rezortu financií bohatšie iba o 140 miliónov korún ročne. Je to približne 28 korún na jedného občana. Na Slovensku nie je ani desaťtisíc ľudí, ktorí majú daňový základ viac ako milión korún.
Smer je jedinou z politických strán, ktorá chce zrušiť rovnú daň a zvýšiť sadzby pre ľudí "s vysoko nadštandardnými príjmami." V strane zrejme nie sú jednotní, koho a akou sadzbou by mali zdaniť. Podpredseda pre ekonomiku Igor Šulaj nedávno povedal, že vyššia daň by mala mať 25 percent a mali by ju platiť ľudia s príjmom nad milión ročne. Cez víkend však už ďalší podpredseda Robert Kaliňák v TA3 "ubral". Naznačil, že vyššiu daň by mali platiť tí, čo zarábajú ročne viac ako 600-tisíc korún, čiže mesačne 50-tisíc v hrubom. Takýto plat poberá iba dva a pol percenta pracujúcich, čo je zhruba 40-tisíc ľudí. Kaliňákov návrh by do rozpočtu priniesol asi pol miliardy korún.
Populistické náboje
Šéf Smeru Robert Fico o žiadnej sume ani sadzbe hovoriť nechce. "Traja predstavitelia, tri rôzne návrhy. Naznačuje to, že Smer nemá skutočný ekonomický program," povedal hovorca ministra financií Peter Papanek.
Ekonóm Pavol Kárász si myslí, že takéto rozporuplné a stále sa meniace vyjadrenia svedčia o tom, že strana nemá odborníkov, ktorí by sa v daniach vyznali. "Nerozumejú tomu, čo hovoria, je to len také populistické strieľanie," povedal Kárász.
Zvyšovať dane tým, čo viac zarábajú, považuje za "absolútny nezmysel". Zabrzdí to podľa neho rozvoj strednej vrstvy, ktorá je najväčším ťahúňom ekonomiky. "Utlmí to aktivitu ľudí, budú pracovať menej, aby platili nižšie dane."
Ak by budúca vláda začala daň z príjmov zvyšovať, môže sa stať aj to, že ľudia začnú viac utrácať na daňových poradcov, ktorí by ich príjem "optimalizovali" tak, aby sa nedostali nad hranicu, kde platia vyššie sadzby. "Je pravdepodobné, že takéto zvýšenie dane do rozpočtu viac peňazí neprinesie, skôr naopak. Ľudia s nárastom sadzby strácajú motiváciu platiť dane, snažia sa to obísť," doplnil ekonóm Poštovej banky Miroslav Šmál.
Horšia partia
Zrušenie rovnej dane nepodporuje ani jedna z politických strán, ktorá má šancu dostať sa do parlamentu. Za zrušenie nie je ani ekonóm HZDS Sergej Kozlík, ktorý bol kedysi proti rovnej dani. Myslí si, že daňový systém by sa nemal meniť "každú chvíľu". "Zasahovať do daňového systému, keď je jednou z výhod oproti okolitým štátom, považujem za nezmysel. Príjmy z daní sú vyššie, ako sa čakalo," doplnil Kárász. Vo finančných kruhoch v zahraniční podľa neho aj pre takéto návrhy považujú Smer za "horšiu partiu, ako boli v 90. rokoch mečiarovci. "Myslím si, že majú pravdu," povedal ekonóm.
