Jednoduchý recept na obrat zvolili tréneri ukrajinských hádzanárok Leonid Ratner a Oleksandr Kubračenko. Ich tím v trenčianskej odvete play off kvalifikácie o postup na ME 2006 stratil už do polčasu trojgólový náskok z Kyjeva, no papierový favorit po zmene strán ukázal, prečo je pravidelným účastníkom vrcholných podujatí. Druhý polčas vyhral 17:9, celý duel 27:22 a zaslúžene postúpil.
Stačil malý príhovor v šatni a všetko bolo zrazu inak. "Nič zložité. Len som im oznámil, že ak si vážia samy seba a nedokážu proti Slovenkám zmazať trojgólové manko, ťažko sa s nimi bude dať v budúcnosti spolupracovať," prezradil svoje know-how Kubračenko. "Najdôležitejšie však bolo, že všetky hráčky stále verili v postup. Potom to už šlo, veď máme viac skúseností než súper," pokračoval ukrajinský tréner.
Vedľa neho predýchal ďalšiu neúspešnú kvalifikáciu slovenský kouč Tomáš Kuťka. "Tento džob robím už 33 rokov a zažil som už všeličo. Ja to ako tragédiu neberiem, len mi je ľúto dievčat. Tréner má šancu, pokiaľ si zachová duchovnú sviežosť, aj v relatívne vyššom veku dosiahnuť úspech, ale aktívny vek hráčok je obmedzený. Urobili v tejto sezóne kus dobrej práce. V prvej fáze kvalifikácie v Portugalsku boli suverénne. Od vlaňajška, keď som družstvo zobral, sme sa plazili hore, ale Ukrajina je predsa len na inej kvalitatívnej úrovni," športovo priznal 56-ročný Kuťka.
"Kým sme vládali a držali sa stanoveného konceptu, ukázali sme, že vieme hrať dobrú hádzanú. Žiaľ, potom sme odišli kondične. Posledných osem minút to bolo jasne vidieť. Relatívne skoro bol postup preč. Ťažko im však môžem niečo vyčítať. Ukrajinky čítajú hru, sú pohyblivé, silné, agresívne. Takýchto zápasov už absolvovali desiatky. Keď bolo treba, zaradili vyšší rýchlostný stupeň, zatiaľ čo my sme sa tvrdohlavo prebíjali stredom. A tadiaľ bola ukrajinská obrana nepriepustná," dodal náš kouč. (rh)
