Tak ako slovenské hádzanárky dostali v trenčianskej odvete play off s Ukrajinou zaplnenú halu do varu, tak ju potom znovu schladili na bod mrazu. "V prestávke by som sa stavil, že vyhráme," tvrdil po prehre 22:27 (polčas 13:10!) tréner Sloveniek Tomáš Kuťka, aby sa po konci rovnako ako hráčky ťažko vyrovnával s krutou realitou. Ďalší postupový sen je nenávratne preč, keďže posledných dvadsať minút prehrali Slovenky 5:12 a stratili všetko, čo si dovtedy krvopotne vybojovali.
Pre brankárku nemeckého Norimbergu Mariannu Gubovú to bola posledná šanca zahrať si na veľkom šampionáte. "Ak by sme postúpili, ešte by som to možno skúsila. Teraz už viem, že to bol môj posledný medzinárodný zápas. Určite. Želám dievčatám, nech sa im ten sen niekedy v budúcnosti splní," vravela smutným hlasom 105-násobná slovenská reprezentantka. Aj si vraj zanadáva, ale len potichu. "Aby to tie mladšie nepočuli."
Skutočnosť, že postup bol tak blízko, len znásobovala jej žiaľ. "Mohli sme dokázať, že Slovensko patrí medzi špičkové európske družstvá. Nestalo sa tak po našich chybách, ktoré súperky šikovne využili. A z nás po zmene strán niekam vyprchala aj bojovnosť," povzdychla si Gubová. "Pritom každá z nás dostala dar od Boha, že môže byť v reprezentácii. Ten darček sme mohli vybaliť."
Aj kapitánke z prvého duelu v Kyjeve (naše prehrali 24:27) Zuzane Hrabovskej chýbal v našej hre v druhom polčase život. "Baby to chceli rýchlo zakončiť, ale nevedeli ako na to," vravela spojka Borussie Dortmund. "Bol to neuveriteľný útlm," krútil hlavou vedúci nášho tímu Viktor Kovaľov.
Šalianska spojka Martina Halásová prežívala najväčšie sklamanie kariéry. "Mali sme pekný päťgólový náskok. Stačilo ho udržiavať a namiesto toho sme začali robiť chyby. Tlačili sme všetky útoky cez stred a Ukrajina nám ušla. Pritom v ničom nebola
lepšia, ale ukázala, že vie vyhrať prehraný zápas. Urobila si z
nás pokusného králika. To už je vari choroba, nedokázať desať rokov postúpiť na vrcholné podujatie."
RASTISLAV HRÍBIK
