BRATISLAVA - Za belgické, nemecké alebo írske pivo sa v našich reštauráciách alebo hypermarketoch bude aj naďalej platiť niekoľkonásobne viac ako za domáce alebo české. Môže za to malý domáci trh, ale aj fakt, že slovenskí pivári neradi menia obľúbené druhy pív. Zahraničným pivovarom, ktoré pôsobia na domácom trhu, sa preto neoplatí vyrábať na Slovensku svoje vlastné značky, a tak ponúkať lacnejšie pivá menej tradičných chutí.

"Cena piva značky Heineken na našom trhu je primeraná a zodpovedajúca kvalite, imidžu značky a možnostiam slovenského trhu. Objem predaja však nie je dostatočný na lokálnu produkciu," povedal Roman Krajňák z Heinekenu. Holandský koncern spolu s juhoafrickou skupinou SAB kontroluje vyše osemdesiat percent domáceho trhu s pivom. Nerentabilnosť takejto výroby potvrdila aj manažérka pre vzťahy s verejnosťou pivovaru Šariš Drahomíra Mandíková.

Pribúda gurmánov

Belgické kvasinkové alebo špeciálne zafarbené a ochutené pivo, nemecké ležiaky z pšeničného sladu, či silné čierne pivo z Írska teda zostanú drahým dovozovým artiklom. "Priama výroba pripadá do úvahy len na väčších trhoch, slovenský je príliš malý," povedal výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták.

Priaznivcov zahraničných licencovaných pív na Slovensku postupne pribúda, oproti roku 2003 sem obchodníci vlani doviezli sedemkrát viac tzv. prémiových a superprémiových pív. Ich dovoz, len o málo prevyšujúci 17-tisíc hektolitrov, však netvoril ani štyri percentá celkového importu, ktorý bol 432-tisíc hektolitrov. Dováža sa najmä české pivo.

Nadnárodné koncerny sa spoliehajú na rozvoj domácich a českých značiek. "Pivovary krčmy naplnia skôr Corgoňom, Martinerom alebo Topvarom. V niektorých krajinách obľubujú v pive napríklad kvetinové vône. Našincom by taký nápoj asi nechutil," povedala Daniela Schmogrovičová z Ústavu biotechnológie a potravinárstva.

Slovenský pivár je veľmi konzervatívny, zvyknutý na pivá tzv. plzenského typu, ktoré sa bežne pijú u nás aj v Česku, potvrdila Mandíková. Medzi superprémiové značky však podľa nej patrí aj pivo z Plzne.

Licencie zdražujú výrobu

Spustiť výrobu licencovanej značky je technicky aj časovo veľmi náročné. Napríklad belgické pivo s višňovou príchuťou zreje až niekoľko rokov. "To je náročné na čas a nedá sa predávať na kvantá," vysvetľuje Schmogrovičová. Na Slovensku sa vyrábajú v licencii české pivá.

Cestu do sveta si naopak našiel napríklad slovenský Zlatý bažant vyrábaný Heinekenom. "Rastúci export a dopyt na zahraničných trhoch viedol k spusteniu licenčnej výroby v Maďarsku, Česku a od minulého roku aj v Rusku," povedal Krajňák.

Na Slovensku o spotrebe rozhoduje najmä cena piva. Podľa Šustáka sú bežní pivári veľmi citliví, hoci aj na korunové zvýšenie ceny piva. "V posledných rokoch klesla spotreba ležiakov, v prospech lacnejších pív nižších stupňovitostí," povedal. Zapríčinilo to sčasti aj zvýšenie spotrebných daní na pivo v roku 2003.

Tradične sa najviac piva dováža z Česka, nasledujú dole uvedené krajiny. Vlani vzrástol najmä dovoz plechovkového piva z Nemecka v objeme viac ako 10-tisíc hektolitrov.

Dovoz piva v hektolitroch (hl = 100 l)

Zdroj: Slovenské združenie výrobcov piva a sladu

Poznámka: Ide o odhady. Združenie upozorňuje, že údaje o dovoze piva na Slovensko získava z údajov colnej štatistiky, v ktorej sú nepresnosti. Import sa totiž eviduje niekedy v kilogramoch a niekedy v litroch.

V posledných dvoch rokoch mierne klesol slovenský export, pretože sa v niektorých krajinách začala licenčná výroba pív niektorých slovenských značiek.

Vývoz piva v hektolitroch (hl = 100l)

Zdroj: Slovenské združenie výrobcov piva a sladu