Pred desiatimi rokmi sa Slovensko a Srbsko na seba veľmi podobali. Slovensko sa aj napriek svojej polohe v strednej Európe cítilo ako na Balkáne, napísal v poslednom čísle týždenník The Economist. Vládla mu pochybná, kriminálna garnitúra na čele s Vladimírom Mečiarom.

Srbsko spravoval Slobodan Miloševič oveľa tvrdšími metódami - viedol vojny, v ktorých zomierali ľudia. Avšak v domácich záležitostiach sa na seba krajiny veľmi podobali. Obe ekonomiky stagnovali, žiadnej sa nečrtal skorý vstup do Európskej únie ani do NATO.

Odvtedy - podľa týždenníka - postkomunistické Slovensko prešlo ukážkovými zmenami. V roku 1998 zobrala Mečiarovi moc z rúk nová koalícia, ktorá stabilizovala ekonomiku, obmedzila vplyv Ruska a pripravila krajinu na vstup do únie aj aliancie. Premiér Mikuláš Dzurinda, znovuzvolený v roku 2002, spravil zo Slovenska reformnú hviezdu strednej Európy, ktorá prilákala zahraničných investorov.

Srbsko naopak stagnuje. Hoci Miloševič nie je pri moci už od roku 2000, krajina stále na vstup do Európskej únie čaká. Ekonomika je síce stabilizovaná, zahraničných investícií je však veľmi málo. Nedávne rozhodnutie Čiernej Hory osamostatniť sa bolo klincom do rakvy srbskej "ríše".

Prekvapujúce sú však podľa The Economistu vyhliadky Slovenska. Vyzerá to tak, že voliči vládu, ktorá je v regióne považovaná za najúspešnejšiu, už viac nechcú, čo je jeden z postkomunistických paradoxov. Voliči sú prchkí a majú krátku pamäť. Pri hodnotení svojej aktuálnej situácie neberú do úvahy ťažkú, neistú a ešte len nedávnu minulosť, ale za príklad si berú bezpečný a pohodlný život starej, vyspelejšej Európy, píše týždenník. (r)