Večer, ktorým sprevádzali Zuzana Belková a predseda poroty Pavol Rankov, sa niesol v duchu ukážok z víťazných diel a komornej hudby. V súťaži, do ktorej sa za desať rokov zapojilo približne 8000 prác, z ktorých vyše 160 bolo publikovaných, tentoraz uspelo jedenásť zo 476 textov.
"Mne sa tento rok zdalo, že súťaž mala najvyššiu úroveň," povedal pre SME Pavol Rankov, ktorý sa stal porotcom už po tretíkrát. Myslí si, že na publikovanie je teraz súcich oveľa viac poviedok, než len tie víťazné. Úroveň jednotlivých ročníkov podľa neho stále stúpa. "Grafomani sa časom akoby vyčerpali a zostávajú ľudia, ktorí to berú vážnejšie a aj píšu lepšie." Tohtoročná porota tak mala o čosi zložitejšiu úlohu.
"Myslím si, že viacerí etablovaní slovenskí autori by bez tejto súťaže ani nepomysleli na to, že by mohli v literatúre preraziť," hovorí vyhlasovateľ súťaže Koloman Kertész Bagala. Teší ho, že medzi tohtoročnými finalistami dominujú nové mená a nikto z nich ešte nemá vydanú knihu.
Zvláštnosťou jubilejného ročníka je okrem relatívne mladého veku úspešných autorov aj silný príklon k pseudonymom. Štvrtina všetkých textov bola napísaná autormi ukrývajúcimi sa za pseudonymom, aj víťaz Peter Ankou nepoužíva svoje pravé meno.
"Takéto ukrývanie dáva človeku viac slobody," zdôrazňuje Bagala. "Autor sa nemusí hanbiť za svoje myšlienky pred príbuznými a nemusí sa obávať toho, že by ich nejako ranil." Čitateľ navyše podľa Bagalu potom ani nepátra, kto za daným textom je, a skôr sa sústredí na samotný text.
TOMÁŠ PROKOPČÁK
