Mám tridsaťtri rokov a som päť rokov vydatá. Svojho muža som si brala z lásky a stále ho mám veľmi rada. Máme spolu dieťa a vo všetkom si rozumieme. Až na jedinú vec - úplne ma prestal baviť sex. Najprv som si myslela, že je to len prechodné štádium, ale už sú to skoro tri roky a pre mňa je plnenie si manželských povinností stále nepríjemnejšie. Vyhováram sa na bolesti hlavy, chodím spávať skôr, len aby nebola príležitosť na intímne chvíľky. Pritom objatia môjho muža sú mi príjemné, rada spím po jeho boku, ale úplne mi stačí, keď ma len zovrie do náručia a nepokúša sa o žiadne intímnosti. Vtedy som najšťastnejšia, cítim sa v bezpečí. Naopak, úplne sa desím chvíle, keď budem musieť zasa pretrpieť milovanie. Takýmto vyhýbaním sa mi podarilo zredukovať náš sex na jeden raz do mesiaca, niekedy aj menej, ale mne sa aj to zdá veľa. Muž na mňa nerobí nátlak, ale vidím, že nie je s týmto stavom spokojný. Dosť sa preto trápim. Predtým som sa milovala celkom rada, nikdy som síce nebola bohvieaká náruživá, ale intímne chvíle ma tešili. Dnes si myslím, že nie som normálna, najmä keď čítam štatistiky, že priemerné páry sa milujú aj niekoľkokrát týždenne. Preto ma veľmi zaujal rozhovor s českou herečkou Květou Fialovou, ktorá veľmi otvorene hovorila o vlastnej nechuti k erotike. Je pravda, že ona je už dáma v rokoch, ale hovorila, že má aj veľa mladých priateliek, ktoré sú na tom rovnako. Zaujímalo by ma teda, ako to je? Či ja som frigidná, alebo má podobný problém ako ja, viacero žien? A tiež, či je nádej, že sa mi chuť na erotiku ešte niekedy vráti. Jarka
Milá Jarka,
nie ste v tom sama, pomerne veľa žien má nechuť na pohlavný život je to často diskutovaná otázka. Vieme, že približne 12 percent žien sa v manželstve vôbec pohlavne nestýka. Samozrejme, dôvody môžu byť veľmi rôznorodé, počnúc telesnými či duševnými chorobami a končiac problémami vo vzťahu.
Bolo by dobré, keby ste si premysleli, o čo vlastne by mohlo ísť. Píšete, že máte dieťa - v tejto súvislosti by mohlo spôsobovať problémy ťažké tehotenstvo, ťažký pôrod, chorľavosť dieťatka a podobne, resp. otázka, či chcete, alebo nechcete ďalšie dieťa. Ak nie, po porade s gynekológom treba zvážiť vhodnú antikoncepciu.
Zamyslite sa aj nad tým, či sa vo vašom vzťahu s manželom niečo nezmenilo, a ak áno, čo to je. Skúste sa s ním o tom porozprávať, skúste mu dať najavo, čo vám chýba, čo by sa vám páčilo. Samozrejme by bolo fajn, keby ste mu aj vy ponúkli, resp. keby ste sa snažili splniť jeho želania.
Inak je veľmi individuálne, ako často kto potrebuje sex. Rozhodne je na škodu veci, keď jeden z dvojice trpí či už z nedostatku alebo z prebytku sexu. Povedal by som, že niekedy sa aj milujúcej partnerke či manželke oplatí obetovať sa a dopriať partnerovi či manželovi uspokojenie jeho sexuálnej potreby. Muž by mal zase prijať hoci aj menšiu aktivitu ženy, alebo by sa mal uspokojiť aj so stykom, pri ktorom partnerka nedosiahla orgazmus. Pri rozdielnej sexuálnej apetencii môže žena mužovi pri dosiahnutí vyvrcholenia aj pomôcť - to je o tom, že v každom prípade a za každú cenu nemusí dôjsť k súloži. Myslím na orálne sexuálne aktivity, alebo na spoluúčasť pri masturbácii. Samozrejme, žena s nižšou chuťou by svojmu partnerovi nemala zazlievať ani masturbáciu.
Chuť na sex sa môže znížiť aj v dôsledku stereotypov. Aj do dlhoročného manželstva sa dajú vniesť nové prvky - iné miesto, iný čas, iná atmosféra, nové polohy, experimentovanie s tým, čo ste ešte vo dvojici neskúsili.
Pokúste sa k svojmu intímnemu životu stavať tak ako k aktivite, ktorá ani pri vašej nechuti nie je až taká nepríjemná - nepíšete o bolestiach.
Ešte raz: prvým krokom by mal byť otvorený rozhovor medzi vami a manželom - treba si povedať, kto čo postráda, čo by od partnera chcel, akú má predstavu. V rámci takéhoto úprimného rozhovoru a s ochotou problém riešiť sa dá nájsť východisko vyhovujúce obom partnerom. Ak nepomôže ani rozhovor, netreba sa ostýchať a treba vyhľadať pomoc psychológa či sexuológa. Veď pravidelným a uspokojivým sexuálnym životom značnou mierou prispievame aj k vlastnému zdraviu.