Dnes: český herec VÁCLAV VYDRA

Prvého psa dostal ako úplatok, aby sa vzdal motocykla.

"Akosi sa mi totiž podarilo vymámiť od našich sľub, že keď budem mať dobré vysvedčenie, kúpia mi motorku. Asi s takou možnosťou nerátali, no ja som naozaj doniesol dobré známky a chcel Pioniera. Mama sa o mňa veľmi bála, a tak prišla na spásnu myšlienku. Navrhla mi, či by som ho nevymenil za psa. Jasné, že som na to hneď skočil."

A tak Václav Vydra dostal svojho prvého boxera. Pomenoval ho Bony a plemeno už nikdy nezmenil.

"Ako dieťa som bol s mamou na zimných prázdninách v penzióniku, kde mali boxerku. Bola úžasná, kamarátska, veselá. Veľmi som si ju obľúbil a odvtedy som iného psa nechcel."

Bony bol vraj skvelý pes a dožil sa štrnástich rokov, čo je u veľkých psov dosť .

"Prežil oboch mojich rodičov, vlastne mi z rodiny zostal ako posledný," hovorí herec.

Bony mal aj šteniatka. A zhodou okolností so sučkou herečky Jany Bouškovej, ktorú si herec neskôr vzal za manželku. To však bolo ešte na konzervatóriu, vtedy spolu ani len nechodili. Boxeríčatá si rozobrali kamaráti, takže boxerov sa v tom čase medzi pražskými hercami vyskytovalo pomerne dosť.

Keď Bony uhynul, Vydrovci boli bez psa asi sedem rokov. "Mali sme malé deti, ešte aj psa by sme ťažko zvládali, no kúpili sme si škrečka. Raz ušiel a odvtedy si žil v našej domácnosti slobodne. Pelech mal za sporákom a vyliezal iba v noci, takže sme ho vôbec nevídali." Keď uhynul, ďalšieho hlodavca nechceli, radšej si zaobstarali andulku.

"Presnejšie, anduliaka. Tiež si lietal voľne po byte, no bol krotký, priateľský a naučil sa aj hovoriť. Dokonca zvládal pomerne dlhé vety. Mali sme ho šesť rokov, takže sa dočkal aj môjho druhého boxera Axa, s ktorým si nažívali bez akýchkoľvek problémov."

Nový boxer si s pánom niekoľkokrát aj zahral, napríklad v seriáloch Koniec veľkých prázdnin či Život na zámku. Dôležitejšie však bolo, že za jeho čias sa v rodine Vydrovcov objavili kone, ktorým časom úplne prepadli.

"Navyknúť Axa na kone bol trošku problém, pretože žiarlil. Navyše nechápal, že to nie sú veľké psy a chcel sa s nimi hrať. Chytal ich za nohy, takže ho niekoľkokrát kopli. Keď si však zvykol, chodievali sme na krásne konské prechádzky do lesov. Bol to statný pes, s výbornou kondíciou. Až keď bol starší, nechcelo sa mu už behať za koňom, a radšej trávil čas na dvore pri stajni."

Dnes Ax odpočíva priamo na pastvinách, kde sa pasie Vydrovo konské stádo a pobieha jeho nástupca Ferda.

"Ten sa medzi koňmi motal už od šteniatka, takže má pred nimi oveľa väčší rešpekt a ustráži si bezpečnú vzdialenosť od kopýt. Zďaleka však nie je taký športovec ako Ax, takže naše vychádzky sú kratšie. Tiež nemusí vodu. Ako malý do nej spadol a odvtedy má strach. Naopak, Ax vodu miloval, dokonca keď bol s nami v Španielsku, uchvátilo ho more ho a naučil sa plávať vo vlnách. No hoci je Ferda taký "ferda", mám ho veľmi rád." (bd)

V tejto rubrike rozprávajú známi ľudia a redaktori SME o svojom spolunažívaní s domácimi zvieratami.

Keď bol Václav Vydra malý, jediné zviera, ktoré mu rodičia, slávni českí herci Dana Medřická a Václav Vydra starší, povolili, bol kanárik. Neskôr si síce ešte vyprosil škrečka, no hoci veľmi túžil po psovi, nátlak týmto smerom nevyvíjal. Vraj tušil, že by to bolo nepriechodné. Mal však jasno v tom, že raz psa určite bude mať a že to bude boxer. No a v pätnástich rokoch mu zrazu okolnosti nahrali do karát a on sa dočkal štvornohého priateľa s typickou narazenou papuľkou. Boxerom zostal verný po celý život, akurát, že k nim časom pribudli ďalšie milované zvieratá - kone.