Ešte nikdy od roku 1989 nebola predvolebná kampaň v Čechách taká vyostrená na súboj dvoch lídrov najväčších strán: premiéra Jiřího Paroubka za vládnych sociálnych demokratov a Mirka Topolánka za opozičnú ODS. Také personifikované neboli ani voľby v roku 1998, keď otca českej transformácie Václava Klausa porazil prvý sociálnodemokratický premiér Miloš Zeman.
K vyhranenosti volieb prispeli tri veci. Prvou je nedostatok veľkých tém. "Strany nedokázali voľbám vtlačiť rozhodujúcu tému," tvrdí sociológ Jan Hartl z agentúry STEM. Občianski demokrati sa najprv snažili postaviť kampaň na vlastných návrhoch reforiem, napríklad rovnej dani či reforme zdravotníctva. Sami od nich však v kampani ustúpili. Ďalšie témy ODS, skorumpovanosť vládnej strany či hrozba návratu komunistov, zatiaľ, zdá sa, ľudí veľmi nezaujali.
Druhá príčina súvisí s prvou. Vládna strana nemá ani toľko tém ako ODS. Má však charizmatického lídra, a preto boj smeruje do osobnej roviny. Kladie dôraz na obraz Paroubka ako sebavedomého a osvedčeného manažéra štátu na rozdiel od neschopného "tárala" Topolánka. Premiérova schopnosť jednoducho formulovať často veľmi populistické "pravdy" vynikne najmä v osobnej konfrontácii s Topolánkom, ktorému spôsobovali verejné prejavy dlho problémy.
ODS musela sčasti na taktiku ČSSD pristúpiť. Nie však úplne, ako ukázala v stredu diskusia lídrov v televízii Prima.
Obaja mali možnosť priviesť si na pódium pomocníkov. Paroubek bol napriek tomu sám, pri Topolánkovi sedeli ďalší dvaja lídri strany.
Obaja uplatnili inú taktiku. Paroubek sám seba prezentoval ako chlapa, ktorý sa môže postaviť presile. Topolánek chcel naopak o sebe vytvoriť dojem človeka schopného počúvať iných a vhodného pre tímovú prácu. Otázka je, čo u voličov zaberie viac.
K personalizácii volebného boja do tretice prispeli elektronické médiá, ktoré dali nezvyčajne veľký priestor duelom hlavných protivníkov. Posledné dve debaty na komerčných televíziách Prima a Nova sa pritom tieto médiá snažili pojať v im vlastnom duchu ako boxerský zápas, v ktorom ide oveľa viac o to, kto rozdá viac rán, než o vecné argumenty.
K vyhranenosti boja prispelo, že hrajú Paroubek aj Topolánek vabank. Prehra môže pre oboch znamenať koniec politickej kariéry. Platí to jednoznačne pre Topolánka. Pred rokom sa zdalo, že má ODS výhru vo vrecku a nemusí preto ani nič urobiť. Ak ODS voľby prehrá, Topolánek sa na čele strany udrží ťažko. Všetci mu to budú klásť za vinu.
Paroubek to má ľahšie. Aj keď voľby prehrá, strana mu môže sotva niečo vyčítať. To, že ju za rok zdvihol zo zeme a vrátil do hry, je sám o sebe obrovský výkon.
Dnešná jednota strany zoradenej za svojim lídrom je však iba zdanlivá. Paroubek si svojím arogantným štýlom v strane narobil dosť nepriateľov a pritom tam má málo ozajstných prívržencov. Po prehraných voľbách by sa mu to mohlo vypomstiť.
