Prehraný spor o 34 percent akcií môže pre Slovensko znamenať, že mu z dnešných 51 ostane nakoniec len 15 percent akcií. Majoritný balík získajú Rusi. ILUSTRAČNÉ FOTO - SITA
BRATISLAVA - Slovenská vláda môže poľahky prísť o väčšinový podiel v Transpetrole, alebo bude musieť zaplatiť nemálo peňazí. Koľko, to bude zrejme závisieť od rozhodnutia východoslovenského podnikateľa Ignáca Ilčišina.
Ilčišin dal na základe súdom uznaného dlhu, ktorý mu štát odmietol zaplatiť, v roku 1995 exekvovať 34 percent akcií Transpetrolu. Akcie sú však v skutočnosti jeden cenný papier, ktorý sa fyzicky nedá rozdeliť. Vlastní ho štát. V tom čase bol ministrom financií Sergej Kozlík a neskôr Miroslav Maxon, obaja z HZDS.
Podnikateľ Ilčišin sa odvtedy so štátom súdi. V niektorých sporoch namiesto Ilčišina figurujú personálne prepojené firmy z vranovského regiónu. Za pôvodne 43-miliónovú pohľadávku si nárokujú akcie slovenského ropného prepravcu, ktorých trhová hodnota je niekoľkonásobne vyššia. Od roku 1995 sa problém výraznejšie nepohol.
Ostane štátu len 15 percent?
Ak štát o tieto akcie príde, zostane mu v Transpetrole iba 17 percent. Ak nebude chcieť ruskému akcionárovi zaplatiť štvrtinu kúpnej ceny (viac ako pol miliardy korún) ako pokutu, bude musieť opäť získať v Transpetrole aspoň 18-percentný podiel. Vyplýva to zo zmlúv, ktoré štát uzavrel pri predaji akcií spoločnosti Yukos Finance v roku 2002.
Štát preto bude musieť pristúpiť na Ilčišinove požiadavky - napríklad prijať jeho cenu za akcie. Podnikateľ sa tiež môže dožadovať dividend, ktoré sú na účte Transpetrolu. Ilčišinovi by mohlo pripadnúť asi 340 miliónov korún.
Keď ministerstvo nezíska akcie späť, stratí kontrolu nad slovenskou časťou ropovodu Družba a Transpetrol definitívne ovládnu Rusi. Vlastník 49-percentného podielu akcií spoločnosti, ktorým je ešte stále Yukos Finance, má totiž predkupné právo na časť akcií štátu.
Zmluva hovorí, že ak podiel štátu klesne v Transpetrole pod 18 percent na obdobie dlhšie ako 90 dní, musí Yukosu predať toľko svojich akcií, aby firma získala nad spoločnosťou kontrolu ako väčšinový akcionár. Štát by teda musel predať Rusom najmenej ďalšie dve percentá akcií. Jeho účasť v Transpetrole by klesla na 15 percent a podiel Yukosu by sa zvýšil zo 49 percent na 51. Ilčišin by vlastnil zvyšných 34 percent.
Spomenuté dve percentá akcií budú Rusov stáť asi tri milióny dolárov (asi 88 miliónov korún).
Všetko by bolo dnes inak
Spor s podnikateľom Ilčišinom prebiehal už v čase, keď Yukos Finance kupoval podiel v Transpetrole. Rusi sa teda v zmluve poistili. Potrebné dokumenty koncom augusta 2003 podpísali za ministerstvo hospodárstva jeho vtedajší šéf Róbert Nemcics z ANO, Fond národného majetku, Credit Lyonnais a Transpetrol.
Nemcics dnes tvrdí, že nemal inú voľbu, ako podpísať predkupné právo na dve percentá akcií Transpetrolu. "Vyplývalo z transakčných dokumentov a Rusi si ho uplatnili," povedal. Pôvodnú privatizačnú zmluvu podpísal minister za SDK Ľubomír Harach.
Fond národného majetku do predaja priamo nevstupoval. "My sme zmluvu podpísali, pretože peniaze z privatizácie idú na náš účet. Na rokovaniach sme sa nepodieľali," povedala hovorkyňa fondu Tatjana Lesajová. Podľa nej však opcia na ďalšie dve percentá nie je neobvyklá. "Tento spôsob je pri strategických a energetických podnikoch úplne bežný." Ako príklad spomenula aj východoslovenskú a stredoslovenskú energetiku. O tom, že Fondu národného majetku mal k opcii na ďalšie dve percentá Transpetrolu výhrady, Lesajová nič nevie.
Komisia predaj nerieši
Európska komisia predaj akcií Transpetrolu ruskej Russnefti sleduje, ale oficiálne sa ním zaoberať nebude. Komisia by sa Transpetrolom zaoberala, len keby jeho majiteľ bránil ďalšej firme prevážať ropovodom suroviny cez Slovensko do ďalších krajín, informoval zdroj z prostredia komisie, ktorý si neželal byť menovaný.
Autor: DANIEL CVEČEKVAN KAHANEC
