Pre priame zahraničné investície je podľa odborníkov najatraktívnejšia Brazília.

Na prvý pohľad sa najzaujímavejším na investície pre svoju rozvinutú infraštruktúru a reguláciu trhu podľa autorov správy Uweho Achterholta a Luisa Waltera javí byť Čile, je však geograficky izolované a chýba mu rozsah a veľkosť brazílskeho domáceho trhu. Argentína podľa štúdie spravila veľký pokrok v tvorbe stabilnej investičnej základne, stále sa však považuje za testovací prípad a investori sa na ňu pozerajú s určitým odstupom.

Čile sa podľa niektorých zahraničných investorov už mnoho rokov snaží odstraňovať dôvody, pre ktoré by mohli mať spoločnosti v krajine obavy investovať. "Podľa odpovedí topmanažérov pre našu štúdiu zisťujeme, že v súčasnosti sa tak začína diať i v Brazílii a Argentíne," píšu autori.

Správa naznačuje, že Južná Amerika za posledných 15 rokov zmeškala väčšinu investícií do výroby. Tri silné tamojšie ekonomiky zvolili najrýchlejší spôsob privatizácie sieťových odvetví a väčšina priamych zahraničných investícií išla práve do tohto sektora. Investície do výroby sa rýchlo znižovali, v Argentíne takmer na nulu. K tomu prispelo aj odstránenie colných bariér, čo spôsobilo, že domáci hráči sa museli prispôsobovať zmenám.

Južná Amerika sa počas povojnového obdobia snažila posilniť priemyselný rozvoj tým, že obmedzila dovoz. "Skúsenosti z Ďalekého východu ukazujú, že otvorenosť voči priamym zahraničným investíciám je súčasťou politiky rozvoja, ktorá môže viesť k rýchlejšej industrializácii a rastu príjmov obyvateľstva. Juhoamerickí politici vidia, že proexportná politika otvorená investíciám prináša viac rastu ako obmedzujúci protekcionizmus," píše sa v správe. (lh)