Od októbra minulého roku, keď sa jej obyvateľom stal niekdajší najbohatší Rus Michail Chodorkovskij, bezpečnostné opatrenia sprísnili. "Je tu oveľa jednoduchšie nakrúcať uprostred bane s uránom než pred väznicou," hovorí moskovský korešpondent poľskej televízie Wiktor Bater.
Malé mesto neďaleko mongolských a čínskych hraníc uprostred ruskej Sibíri, kde okrem uránu niet do čoho pichnúť, Chodorkovskij jednoznačne oživil.
Skazky o Chodorkovskom
"Chodorkovskij? Jasne, že ho poznáme, celé mesto ho pozná," smeje sa stredoškolák Arťom na hlavnom námestí v Krasnokamensku. So skupinou spolužiakov znudene popíjajú na lavičke pivo.
"Tam kúpil luxusný byt pre náčelníka basy, aby sa o neho dobre postarali," rozpráva Arťom. Ukazuje na byt, čo prerábajú vedľa námestia v centre mesta.
Od októbra, keď bývalého majiteľa Jukosu previezli do miestnej väznice v meste o ňom kolujú historky. V meste so sovietskou architektúrou, kde skoro každý obyvateľ pracuje v uránovom priemysle veľa možností na trávenie voľného času nie je.
"Je tu jedno kino, ktoré občas funguje. Dá sa tu naozaj len popíjať pivo," sťažuje sa Valentina, ktorá by z mesta vypadla hneď, akoby to bolo možné.
Pracuje v panelákovom hoteli Centraľnaja, ktorý využíva aj Chodorkovského rodina počas pravidelných návštev väznice.
Prítomnosť najslávnejšieho väzňa v Ruskej federácii vzbudzuje veľkú pozornosť a fámy o ňom sú v meste veľmi populárne. Jednou z ďalších je tá, ako si Chodorkovskij necháva nosiť jedlo z čínskej reštaurácie Café Peking trikrát denne.
"Sú to výmysly, rovnako to, že začal financovať prestavbu väznice, či stavať nový hotel pre svoju rodinu," rozpráva Chodorkovského advokátka Natalia Terechová z Krasnokamenska.
Neférová samotka
Keď sa Terechova uprostred októbra vrátila do Krasnokamenska zo služobnej cesty, na stole ju čakal spis nového zákazníka - Chodorkovského. "Čím viac som začala študovať dokumentáciu jeho prípadu, tým viac protirečivých vecí som objavila," hovorí Terechovová o prípade svojho najprominentnejšieho klienta.
Už krátko po prvých týždňoch vo väznici sa objavili problémy. "Chodorkovského poslali trikrát na samotku, kde strávil dva týždne, a ani raz na to nebol dôvod."
Za pravdu jej v dvoch prípadoch dal aj miestny súd. Na tretie rozhodnutie čakajú.
Jedným z absurdných dôvodov, prečo skončil Chodorkovskij v samotke, bolo, keď opustil pracovné miesto, aby nahlásil chybu šijacieho stroja alebo fakt, že mal pri sebe dokumenty o právach väzňov.
Rozruch spôsobil minulý mesiac údajne pomätený väzeň, ktorý zranil Chodorkovského na tvári a vyvolal špekulácie, či nešlo o zastrašovanie Kremľa.
Začiatkom minulého mesiaca strávil Chodorkovskij po niekoľkodňovej suchej hladovke (nepil ani vodu) niekoľko dní v nemocnici v Čite. Protestoval tak proti umiestneniu na samotku.
Urán, urán, urán
Skoro šesťdesiattisícové mesto uprostred pustej stepi je závislé od uránového biznisu. V okolí mesta je vyše desať uránových baní a fabrika, kde urán prechádza prvým obohacovacím cyklom, aby sa neskôr na ďalšie spracovanie previezol do iných častí Ruska a konečne vyvážal napríklad do Iránu, kde Rusi stavajú jadrovú elektráreň.
"Ročne tu vyťažia tisíce ton uránu, 40 percent celej produkcie v Rusku," rozpráva starosta Krasnokamensku Vadim Mulagaliev. Urán zamestnáva vyše dvanásťtisíc ľudí a medzi environmentálnymi odborníkmi, ale aj obyvateľmi vyvoláva obavy z ohrozovania zdravia.
V oblasti fúka veľmi silný vietor, ktorý údajne roznáša rádioaktívny peľ a piesok zo šácht. Pred niekoľkými dňami sa obloha zafarbila na oranžovo, v uliciach začal poletovať piesok a celá Čitská oblasť dostala nádych mesačnej krajiny, ktorý kazili len vysadené brezy.
Valentina z hotela Centraľnaja hovorí, že každý tretí obyvateľ Krasnokamenska nad 35 rokov ochorie na rakovinu. Rakovinotvorné ochorenia podľa Greenpeace tu za posledné roky vzrástli štvornásobne.
"Pozrite sa na mňa, mám vyše päťdesiat rokov, žijem tu už od roku 1974 a som zdravý ako buk, o akých problémoch s rakovinou tu hovoríte?" hovorí starosta Mulagaliev. "Máme tu až 324 slnečných dní za rok."
Chodorkovského príchod podľa neho jeho mesto v ničom nezmenil. "Je mi však ľúto jeho príbuzných. Odsúdených by nemali posielať tak ďaleko od rodiny."
Autor: MIREK TÓDA, Krasnokamensk
